STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Spomienky...

23. ledna 2009 v 17:48 | Jenny |  *Skladisko*
Hermiona ležala na širokej posteli. Vedľa nej spinkal sotva dvojročný ryšavý chlapček. Očká mal skryté za jemnými viečkami. S úsmevom hľadela na drobnú jemnú tváričku a spomínala na jeho otca...Bolo to tak dávno...Prešla k oknu a nechala svoju myseľ zablúdiť k spomienkam...Spomienkam na dobu, keď si myslela, že je najšťastnejšou ženou na svete...


"Hermiona, kde toľko trčíš?" rozohnil sa Ron. S Harrym už dobrých 10 minút čakali na kamarátku v predsieni.
"Kam sa tak ponáhľame?" spýtala sa Hermiona popritom, ako sa snažila si navliecť habit cez hlavu.
"Raňajky" upresnil Harry. Hermiona sa uškrnula. Vyšli do kuchyne, keď si spomenula, že si niečo zabudla zbaliť. Rýchlo sa vrátila späť do izby. Schmatla knihu zo stoličky a snažila sa ju strčiť do už aj tak prepchatej tašky. Taška sa v okamihu roztrhla.
"Do kelu" zanadávala potichu. Začala zbierať vypadnuté knihy.
"Mala by si tam nosiť menej tých vecí" ozval sa pobavený hlas nad ňou. Zdvihla hlavu a stretla sa s pohľadom hnedých očí. Fred sa k nej sklonil a pomohol jej pozbierať zvyšné veci.
"Ďakujem" zašepkala. Usmial sa na ňu a vyšiel do svojej izby.

Celý deň jej neschádzal Fredov úsmev z mysle. Nikdy si Freda veľmi nevšímala, to je pravda...ale ten jeho úsmev ju doslova dostal. Musela si priznať, že je to veľmi pekný chlapec. Vysoký s krásnym úsmevom a šibalskými očami. Nevedela prečo, ale v jeho spoločnosti sa odrazu cítila nesvoja. Bola nervózna, ruky sa jej triasli a vždy, keď na ňu pozrel, jej tvár nadobudla jemnú ružovú farbu.

"Braček, kam to tak zaujato hľadíš?" smial sa George. Rukou zamával bratovi pred tvárou, čo ho vytrhlo zo zamyslenia.
"Čo?..." spýtal sa a odvrátil zrak od hnedovlasého dievčaťa sediaceho na konci stola. George tam zamieril pohľad a uškrnul sa.
"Čo ti učarovala naša Hermiona?" uškeril sa na brata. Ten jeho poznámku odignoroval.
Hermiona však tiež cítila, že ju niekto sleduje. Tušila kto, ale nechcela otočiť hlavu a presvedčiť sa o tom. Nezaujato počúvala Rona a Harryho ako básnia o metlobalovom tréningu.
"Bolo to super, však Harry? Už sa teším do školy. Na ďalší zápas. Chrabromil proti Bystrohlavu" natešene prehlásil Ron. Kamarát mu iba prikývol.
Vtom pán Weasley vstal od stola a významne zakašľal s úmyslom vzbudiť pozornosť. Všetci razom preniesli svoj pohľad na neho. Usmial sa.
"Keďže s blížia Vianoce, máme pre vás prekvapenie. Dostali sme pozvánku na Ministerský Vianočný ples" V kuchyni sa okamžite ozvalo vzrušené šepkanie a chichot.
"Ples sa uskutoční presne 23. decembra navečer. Dúfam, že sa budete dobre baviť."
"Ples...to je super, nie?" ozval sa hlas pri Hermione. Ginny si sadla vedľa Rona. Harry sa na ňu usmial. Prikývla. Ron sa naklonil k Hermione.
"Mia...nechcela...nechcela by si ísť so mnou?" Hermiona na neho prekvapene pozrela.
"Ach...pravdaže, rada" opätovala mu úsmev. Otočila sa s tým, že si pôjde po nejakú knihu a bude si v obývačke čítať, keď do niekoho vrazila.
"Och, prepáč..." ospravedlnila sa a pozrela na vysokého chlapca, do ktorého nechtiac narazila.
"Fred alebo George?" spýtala sa s úsmevom, nepočúvajúc splašený buchot srdca, ktorý jej jednoznačne napovedal, ktorý z nich to je.
"Frederick" uškrnul sa chlapec. Premeral si ju a pohľadom zastal na jej očiach. Znervóznela a odvrátila zrak späť k Ginny. Vzápätí sa zdvihli. Je čas vrátiť sa do školy. Čaká ich posledný ročník.

Približne dva týždne pred plesom viselo vo vitríne oznámenie o výlete do Rockvillu.
"To je úžasné, aspoň si budeme môcť kúpiť nové šaty na ples, čo myslíš Hermiona?" obrátila sa Ginny na kamarátku. Tá prikývla. Skoro na ten ples zabudla.
"Poďme, už by sme mali ísť" oslovila ju. Ginny prikývla a vzdychla si. Zakývala bratovi a začala sa predierať pomedzi študentov za Hermionou.

"Mia, tieto by si si mala vybrať" ukázala jej Ginny červené trblietavé šaty, čím ju vytrhla zo zamyslenia.
"Hmmm?"
"Hermiona, čo sa to s tebou v poslednej dobe deje? Akoby si to nebola ty..."
Hermiona ju nevnímala. Rukou prechádzala po množstve šiat, ktoré viseli na vešiakoch pri nej. Zrazu zastala. Spomedzi kopy vytiahla fialovo-modré šaty. Boli nádherné. Jemné ako pavučinka a trblietali sa ako nočná obloha. Nemohla im odolať. Ginny s prekvapením vydýchla.
"Sú krásne..."
Hermiona prikývla. "Tieto" rozhodla sa v okamihu.

Celá nervózna sa v izbe pripravovala na ples. Bola už oblečená, robila už len konečné úpravy. Naniesla lesk na pery a upravila neposlušnú kučeru. Zhlboka sa nadýchla a vyšla z izby. Ron a Harry spolu s Ginny na ňu čakali. Po ceste dolu schodmi stretla dvoch navlas rovnakých mladých mužov. Zastali, aby jej dali prednosť. Krátko sa na nich usmiala, pričom jej neušiel očarený pohľad jedného z nich. Prešla k Ronovi a podala mu ruku. Usmial sa na ňu.
"Si nádherná" zašepkal jej. Harry prikývol. Ginny ho naoko štuchla do rebier. Okamžite ju pobozkal a niečo pošepkal. Celá zružovela. Ron pozrel na hodinky.
"Je čas ísť." kývol k priateľom. Chytil Hermionu pod pazuchou a pyšne s ňou vkráčal do siene. Hermiona zachytila viac obdivných pohľadov, ale bolo jej to jedno. V mysli mala iba jeden pár očí. Oči človeka, ktorý ju teraz neprestajne bez dychu sledoval.
Fred z nej nemohol spustiť oči. Zrakom prechádzal po jej krivkách, ktoré prikrývali šaty farby nočnej oblohy.
"Je krásna, pravda?" ozvalo sa za ním. Bol to George, ktorý sledoval bratov pohľad.
"Už nie je malé dievča, je to nádherná mladá žena" dodal akoby zámerne. Fredova tvár nadobudla červený odtieň.
"Čo keby si ju požiadal o tanec?" spýtal sa brata narovinu. Ten v okamihu zakrútil hlavou.
"Je tu s Ronom"
"A?"
"A Ron je môj brat, len toľko k tomu..." povedal nazúrený Fred a odišiel zo sály. George si vzdychol. Takže sa predsa nezmýlil. Jeho brat sa zamiloval.
Ron s Hermionou dotancovali a prešli k stolu, kde sedel Harry s Ginny. Tí sa veselo na niečom bavili, nevšímajúc si okolie. Hermiona sa ospravedlnila a vyšla zo sály. Potrebovala ísť na vzduch. Zamierila si to k lavičkám na pozemkoch. Všade okolo nej sedeli zaľúbené dvojice. Konečne našla tichý kútik pre seba. Posadila sa a hľadela na hviezdy. Premýšľala. Netušila, že ju niekto sleduje.
"Prečo nejdeš za ňou?" ozval sa šepot.
Muž sa strhol a otočil. Ocitol sa pred mladou ženou s ryšavými vlasmi.
"Mal by som?" opýtal sa šepky.
"Fred, nerob sa hlúpy" odsekla mu sestra. "Nie som slepá. Ťahá ťa to k nej ako včelu na med" dodala sarkasticky.
"Ako si na to prišla? Na takú absurditu?"
"Stačí mi na teba jediný pohľad" odvetila mu s úsmevom, "a pokiaľ si to nechceš priznať, tvoja chyba. Len aby potom nebolo neskoro."
Dopovedala a nechala ho samého so svojimi myšlienkami. "Nie!" prudko zavrtel hlavou... "Nie, nie som do nej zamilovaný. Určite." prízvukoval si potichu.
"Fred?" ozvalo sa za ním. Prudko sa otočil. Ocitol sa zoči-voči čokoládovým očiam, o ktorých sa mu často snívalo.
"Ty si ma spoznala?" spýtal sa šokovane. Hermiona sa usmiala.
"Prečo nie si v sále? Ron ťa už určite hľadá." pohľad mu stvrdol.
"A ty tu čo robíš?"
"Prechádzam sa" odpovedal vyhýbavo.
"Môžem sa k tebe pridať?"
Vyzeral, že chvíľku nad tým premýšľa, ale nakoniec prikývol. Kráčali vedľa seba a počúvali, ako im šuští sneh pod nohami. Rozprávali sa o všetkom možnom. O škole, o rodine, o záľubách. Zrazu začala odbíjať polnoc. Zastali. Fred sa pozrel na Hermionu a zašepkal jej: "Veselé Vianoce". Bola taká krásna. Nabral odvahu a pristúpil k nej. Prešiel jej rukou po líci. Zachvela sa. Sklonil sa k nej a jemne ju pobozkal. Hermione sa tak rozbúchalo srdce, že začala báť, či to počuť až dovnútra.
"HEJ!" ozvalo sa zrazu. Obaja od seba odskočili a v šoku hľadeli na osobu, ktorá sa k nim blížila. Bol to Ron.
"Čo to tu robíte?!" kričal na nich. Schmatol Hermionu za ruku.
"Hľadal som ťa a ty sa tu s ním...s ním..." nedokázal od hnevu dopovedať.
"Au, Ron, to bolí" snažila sa mu vytrhnúť ruku.
"Ron, pusť ju, ubližuješ jej"
Ron hodil opovrhujúci pohľad na brata.
"Ty sa ku mne nepribližuj! Môj vlastný brat...s mojou priateľkou..." pozrel na Freda.
"Daj jej pokoj!" Fred zvýšil hlas. Ron ho ignoroval a ťahal plačúcu Hermionu za sebou. Fred zrazu pristúpil k bratovi a udrel ho päsťou do tváre. Ron okamžite Hermionu pustil. Pozrel šokovane na brata a v okamihu mu to vrátil.
"Prestaňte, obaja!" vykríkla Hermiona, keď sa začali biť. Pozreli na ňu. Zadychčaný Ron vrhol na brata vražedný pohľad a odkráčal do siene zanechajúc ich za sebou. Hermiona neprestala plakať. Fred k nej pristúpil.
"Si v poriadku?"
"Dajte mi pokoj, OBAJA!" vykríkla v hneve a so slzami v očiach od neho ušla. Fred za ňou volal, ale ona utekala ďalej. Narazila na Ginny.
"Mia, čo sa stalo? Videla som Rona, bol nazúrený a mal rozbitý nos a..." pozrela na priateľku.
"Ty plačeš? On...ublížil ti?" spýtala sa v obavách.
"Nie...prosím Ginny, nechaj ma samú...Potrebujem byť sama" žobronila Hermiona.

"Hermiona, čo sa stalo medzi tebou a Ronom?" spýtal sa jej raz večer v izbe Harry. "Vyhýbate sa sebe navzájom, odmieta s tebou komunikovať a ako Ginny hovorila, to isté je aj medzi ním a Fredom."
Hermiona na neho mlčky pozrela.
"Ja...prichytil...Fred ma pobozkal..." vyjachtala.
Harrymu to došlo. "A on vás videl..." Prikývla a vzdychla si.
"Chýba mi. Je to môj kamarát...a ignoruje ma..." slzy jej vstúpili do očí. Harry videl, že sa trápi.
"Iba kamarát?"
Pozrela na neho.
"Ja..."
"Ahojte..." pristúpila k nim Ginny. Letmo pobozkala Harryho a sadla si vedľa Hermiony.
"Ahoj Ginny"
Dievča sa na ňu zahľadelo.
"Pozri Mia, Ron je hlupák. Celú tú dobu nevidel, čo má pred sebou...a keď sa konečne zahľadíš do niekoho iného, začne žiarliť."
Hermiona na ňu pozrela. Ginny sa uškrnula.
"Fred" pošepkala jej. Hermiona zružovela.

"Tak, je načase prestrieť stôl." ozvalo sa nad nimi. Všetci traja nadskočili. Pani Weasleyová sa na nich usmievala. Ginny s Hermionou sa zdvihli a šli za ňou. Harry sa rozhodol. Musí sa porozprávať s Ronom.
"Ahoj" vošiel za ním do izby.
"Ahoj" odpovedal mu smutne Ron. Sedel na posteli a hľadel do prázdna.
"Hmmm. Ron, pozri kamarát...Viem, čo sa stalo" Ron sa na neho zahľadel.
"Chýbaš jej...ako kamarát"
"Ako kamarát" sarkasticky zopakoval. "A čo jej veľká láska? Môj vlastný brat?"
"Počúvaj Ron, takto to ďalej nejde. Nemôžeš ju viniť za to, že sa do Freda zamilovala. A ako ich dlhšie sledujem, tak Fred cíti to isté k nej. Oni ale za to nemôžu. Srdcu nerozkážeš."
Ron nespokojne odfrkol. Harry si vzdychol. "Bude to ťažšie, ako som si myslel." pomyslel si neveriacky.

Hermiona osamela. Všetci Weasleyovci sa pobrali na návštevu vzdialeným príbuzným s tým, že ostanú až do noci. Ona nechcela. Nezniesla by Ronov obviňujúci pohľad. Sedela v kresle v obývacej izbe. Myslela si, že je sama. Niekto k nej však pristúpil.
"Ahoj..."
Zdvihla hlavu a hľadela do Fredových očí.
"Ach...ahoj...myslela som, že tu nikto nie je"
"Môžem prisadnúť?"
Nemo prikývla a ďalej sledovala plamienky v kozube.
"Je mi ľúto, čo sa stalo na tom plese"
Hermiona na neho pozrela. "Je mu to ľúto? Ľutuje, že ma pobozkal?" pomyslela si prestrašene.
"To s Ronom..." dodal. Sadol si vedľa nej na podlahu. V tom okamihu sa jej rozbúchalo srdce.
Chytil ju za ruku a pozrel jej do očí.
"Hermiona, ja..." nedokončil. Pozrela na neho a on sa šiel utopiť v jej očiach. Pritiahol ju k sebe a pobozkal ju. Cítil, ako sa jej telo zachvelo a pritisol sa k nej bližšie. Hermiona prestala logicky premýšľať a ruky mu ovinula okolo krku. Stiahol ju k sebe na podlahu. Ani nevedela ako a jeho ruky boli všade. Nebránila sa však. Srdce jej tĺklo ako splašené. Vošla mu prstami do vlasov a vzdychla. V tej chvíli zabudla na Rona, zabudla na všetko. Pozrel jej do očí. Odrážala sa v nich rovnaká túžba, ako v tých jeho. Sklonil sa k nej a vášnivo ju pobozkal. Jej prsty prešli po jeho hrudi a on jej pomaly začal rozopínať gombíky na svetri. Zhodil ho z nej a tým opadli aj jej posledné zábrany. Jej telo reagovalo na každý jeho dotyk. Keď zacítila jeho dlane na nahom tele prudko sa nadýchla. Už boli iba oni dvaja a nikto iný...

Keď otvorila oči, prvé, čo videla bola jeho tvár. Spal. Usmiala sa a pritiahla sa k nemu.
Fred sa prebudil. Keď ju uvidel, ako pokojne spí, široko sa usmial. Pobozkal ju na pery a zašepkal dve jednoduché slová: "Milujem ťa". Hermiona to počula, ale od šťastia sa bála aj pohnúť. Len sa v duchu usmiala. "Aj ja teba" pomyslela si.

Od tej chvíle sa stretávali, vždy keď mohli. Trávili spolu každú voľnú chvíľu. Od prechádzkok až po spoločné zaspávanie. Bola tak šťastná, ako ešte nikdy. Po návrate do školy sa často stretávali v Rockville. Boli ako každý iný pár...Fred jej daroval k narodeninám krásny prívesok, na ktorom boli ich iniciály.
"Toto maj stále pri sebe. Prostredníctvom neho budem stále s tebou. Nech sa stane čokoľvek. Stále budeme spolu. Navždy" povedal jej, keď jej ho vešal na krk. Vzápätí ju pobozkal.
Často sa rozprávali. O všetkom možnom. Plánovali si budúcnosť. Dokonca aj o to, koľko chcú mať detí. Fred bez rozmýšľania povedal "Dve." Rozosmiala sa. Myslela na taký istý počet.
"Chlapca a dievča" dodala.
"A chlapec sa bude volať Adrian" premýšľal Fred.
"A dievča Lucy" zasmiala sa Hermiona.
"Ako si ma vtedy spoznala? Vtedy na plese?"
"Si vyšší ako George, inak chodíš a iným spôsobom nakláňaš hlavu, keď premýšľaš," zasmiala sa.
Objal ju. Zrazu jej pozrel do očí.
"Vydáš sa za mňa?"
Pozrela na neho v šoku. Ale bez váhania vzápätí nadšene prikývla.

Počas týchto chvíľ bola Hermiona šťastná. Avšak ťažila ju myšlienka na Rona...Musí to vyriešiť, MUSÍ!
"Ron, môžem s tebou hovoriť!" chlapec zdvihol hlavu a pozrel na ňu. Nemo prikývol, ale zahľadel sa inam. Prisadla si k nemu.
"Ja...je mi to ľúto..."
Vzdychol si.
"Nemusíš sa ospravedlňovať. To ja by som sa mal. Chcem, aby si mi odpustila, ale prosím nerátaj s tým, že to bude medzi nami rovnaké, ako predtým. Pretože sa to zmenilo. Všetko sa zmenilo. Už to nie je ako predtým"
Mlčky prikývla. Vstala a nechala ho samého.

Po ceste stretla Harryho.
"JE TU!" vykríkol zadychčane.
"Kto?"
Nadýchol sa a pozrel na ňu.
"Voldemort" zašepkal.
V tej chvíli začuli výbuch. Niekto sa dobýjal k hradu. Učitelia boli pripravení, útok čakali. Študenti s krikom pobehovali po celom hrade. Profesorka McGonagallová rozdala pokyny. Do veľkej siene sa postupne začali premiestňovať smrťožrúti. K učiteľom sa pridal aj Fénixov rád a takisto Dumbledorova armáda. Hermiona medzi nimi zachytila aj Freda. Utekal za Georgeom bojovať na Severnú vežu. Nevedela prečo, ale premkol ju zlý pocit.
V tej chvíli zaburácal všade hlas.
"Bojujete statočne. A lord Voldemort si statočnosť cení. Nechcem vás zabiť. Jediné, čo chcem je Harry Potter. Vydajte mi ho a ja vás omilostím. Máte čas do polnoci"

Hermiona sa snažila nájsť Harryho, ale ten sa akoby vyparil. Zrazu začula výbuch. Pochádzal zo Severnej veže. Okamžite sa tam rozbehla. Bol tam hluk. Niekto kričal. Jediné, čo videla, bol kúdol dymu a v ňom rozoznala jedno ležiace telo. Nad ním plakal ryšavý muž, v ktorom spoznala Percyho. Vedľa neho stál Ron. Ona sa však zahľadela na telo. Od prekvapenia roztreštila oči.
"NIE!" vykríkla a pribehla k nemu. Harry ju chytil za pás a snažil sa ju odtiaľ dostať.
"NIE!" opakovala a so slzami v očiach sa snažila od Harryho odtrhnúť. Zúfalo sa mu bránila, ale on ju pevne držal. V tej chvíli k nej pristúpil Ron a ona sa mu vrhla okolo krku. So slzami v očiach ju pohladil po tvári. Zosypala sa mu do náručia. Nemohla tomu uveriť. Život práve pre ňu prestal mať zmysel.
Fredovo telo odniesli k ostatným. Jeho oči sa na ňu už nikdy neusmejú. Vtedy uvidela aj Lupina a Tonksovú. Obaja boli mŕtvi. Boj medzitým skončil a oni začuli opäť ten hlas.
"Teraz hovorím k priamo k tebe Harry Potter. Viem, že neznesieš pohľad na svojich priateľov, ktorí zomierajú priamo pred tvojimi očami. Teraz je to len medzi nami. Stiahol som svojich prívržencov a budem na teba čakať v Zakázanom lese. Máš hodinu."
Hlas stíchol. Hermiona sa pozrela na pani Weasleyovú ako plače na Fredovej hrudi. Hermione sa roztriasli kolená. V tej chvíli k nej pristúpila Ginny a objala ju.
Harry sa medzitým stratil v dave.

O nejaký čas sa zvonku ozvali radostné výkriky.
"Váš malý záchranca je tu! Je mŕtvy! Snažil sa ujsť, zbabelo ujsť!"
Všetci sa neveriacky na seba pozreli a väčšina vybehla na dvor. Tam ho uvideli. Harry ležal Voldemortovi pri nohách, očividne mŕtvy.
"NIEEEEEEEEE!" ozvali sa výkriky šoku bolesti. Voldemort sa škrekľavo zasmial. Hlas sa mu zasekol, pretože na neho dopadla spŕška kliatob. Boj opäť začal. Nikto si nevšimol, že Harryho telo zmizlo. Ten pod neviditeľným plášťom bojoval tiež. Dostali sa až do Veľkej siene, kde bojovala Molly Weasleyová s Bellatrix Lestrangeovou.
"Ale no tak. Čo budú robiť detičky, keď aj mamička padne ako Fredík?" smiala sa Bellatrix. Vzápätí ju však zasiahla kliatba a ona padla mŕtva. Voldemort zreval a namieril prútik na pani Weasleyovú.
"Protego!" vykríkol Harry a strhol plášť. Ocitol sa zoči-voči Voldemortovi.
"HARRY! On je nažive!" počul hlasy okolo seba.
"Nechajte to na mňa!" povedal potichu Harry.
"Mám to byť ja!"
Voldemort sa zaškeril.
"Ale Potter, pozrime sa. Zázračné zmŕtvychvstanie. Tak. Ale možno je to tak lepšie. Len ty a ja. Za koho sa skryješ tentokrát?"
"Za nikoho. Nevšimol si si, že každá kliatba, ktorú si vyslal neúčinkovala? Ešte si sa nepoučil Riddle, však? Uvažuj." ozval sa Harry sarkasticky.
"Ako sa opovažuješ?" sykol Voldemort.
"Opovažujem Riddle. Sú pred tebou chránení, vieš. Bol som pripravený zomrieť, aby som ich ochránil."
"Ale ty žiješ. Nie si mŕtvy"
"Ale chcel som a to stačí."
"Ach, to tá láska, pravda?" krvilačne sa zasmial Voldemort.
"Hej. Presne."
Stretol sa s pohľadom jeho červených očí. Zdvihol prútik vyššie. Voldemortove ústa sa skrivili v úsmeve.
"Avada Kedavra!" skríkol v rovnakom čase ako Harry zvolal "Expelliarmus!"
Ich kúzla sa stretli v polovici haly. Videl, ako Voldemortovi vyletel prútik z ruky, zatiaľ čo on padal dozadu s výrazom šoku na tvári. Tom Riddle padol na dlážku a už sa nepohol. Bol koniec.
Okolo Harryho vypukol jasot. Búrlivé výkriky sa ozývali všade. Voldemortovo telo odniesli preč. Preč od ostatných.

O nejaký čas sa konal pohreb. Zúčastnili sa na ňom všetci. Učitelia, študenti, rodičia. Oplakávali tých, ktorých stratili. Po obrade prešiel Harry k Hermione. Sledovala Fredov hrob a plakala. Chytil ju za ruku a pozrel jej do očí. Pokynul hlavou k lavičke obďaleč. Prikývla a nasledovala ho. Po chvíli sa k nim pridal Ron.
"Je mi to ľúto, Hermiona." povedal jej potichu. Pozrela na neho. Mal slzy v očiach, a bolo na ňom vidieť, že to myslí úprimne.
"Viem, že si ho milovala. Ja...som žiarlil...ale keď som videl, ako sa máte radi...zmieril som sa s tým...a želal som vám šťastie..."
Nemo prikývla a zahľadela sa do diaľky. Po chvíli vstala a objala ho. Očividne sa mu uľavilo a pohladil ju po chrbte. Chvíľu tak sedeli, keď sa Ron zdvihol a ospravedlnil. Odišiel k rodičom, ktorí sa objímali. Pán Weasley utešoval manželku a pozrel smerom k Hermione. Očami na nej zastal a prikývol. Chabo sa na ňu usmial.
Harry sa na ňu zahľadel.
"Hermiona, čo sa deje?"
Pozrela na neho a váhavo otvorila ústa. Nadýchla sa.
"Harry...ja...ja...som tehotná" zašepkala nakoniec. Prekvapene na ňu vyvalil oči.
"Zistila som to tesne...tesne predtým...ako..." nedokončila.
Vtom jej opäť vystúpili slzy do očí. Harry ju objal.
"Fred o tom teda nevedel, však?" pokrútila hlavou. Tuhšie sa k nemu pritisla. Harry ju hladil po vlasoch.
"Tesne predtým, ako som šiel do lesa, stretol som ho. Povedal mi, že mám na teba dávať pozor. Viem, že ťa požiadal o ruku. Priznal sa mi. Dal mi pre teba tento list, ak sa mu niečo stane. Máš si ho prečítať, keď budeš sama." vytiahol ho z vrecka a podal jej ho.
Prikývla. Vstal a predtým, ako odišiel, ešte na ňu pozrel.
"Chcem ti len povedať, že nikdy nebudeš sama. Rozumieš? Vždy tu budeme pre teba."
Usmiala sa na neho a otvorila list.

Milá Hermiona,

ak čítaš tento list, znamená to, že už nežijem. Je mi to ľúto láska, že som ťa nechal samú. Odpusť mi. Prostredníctvom tohto listu ti chcem poďakovať za tvoju lásku. Vstúpila si mi do života a prevrátila ho hore nohami. Som ti za to vďačný. Ukázala si mi, aký môže byť život krásny. Milujem ťa. Moje srdce ti bude patriť naveky.
Chcel som s tebou prežiť svoj život, ale toto šťastie mi nebolo dopriate. Chcel som, aby sme spolu žili niekde na tichom krásnom mieste. Mali by sme malý domček s bielym plotom a veľkou záhradou, kde by sa hrali naše deti. Vidím to jasne, Mia. S týmto obrázkom v srdci odchádzam.
Milujem ťa
Navždy tvoj
Fred

Dočítala a do očí jej vhŕkli slzy. Nepatrne si pohladila bruško. Zrazu jej hneď bolo lepšie. Fred neodišiel celkom. Niečo jej tu nechal. Usmiala sa. Lepšie povedané niekoho.

Hermiona sa prebudila. Uvidela ošetrovaľku, ako sa k nej blíži spolu s malým mrnčiacim uzlíčkom v náručí.
"Je to krásny chlapček, slečna Grangerová" usmiala sa liečiteľka zo Sv. Munga na Hermionu.
Podala jej bábätko. Chlapček prestal v okamihu plakať a pozrel na ňu krásnymi sivo-modrými očkami. Hermiona si ho obzrela. Usmiala sa v duchu. "Ty budeš celý ocko...Až na tie oči..."
"Ahoj Adrian. Ja som tvoja mama"
Chytila ho za pästičku. Bola taká maličká. Vtom do jej izby vošli Weasleyovci na čele s Harrym a Ronom. Usmievali sa. Pristúpili k posteli.
"Páni...ten je fešák..." rozplývala sa Ginny.
"Je to celý Fred" usmiala sa na ňu pani Weasleyová.
"Hmm...Oči má po prababičke Weasleyovej...A aké si mu vybrala meno?" spýtal sa jej Ron, pričom študoval bábätko.
"Adrian...to meno sa Fredovi páčilo..." zosmutnela. Pán Weasley jej stisol ruku.
"Je to krásne meno" riekol s úsmevom.

Harry a Ginny prišli pozrieť Hermionu a Adriana k nej domov. Zároveň jej oznámili, že sa budú brať. Úprimne sa tomu potešila. Adrian už veselo niečo džavotal. Pohladila ho po ryšavej hlávke. Neistými krokmi prešiel k Ginny. Tá ho chytila a zatočila sa s ním. Od radosti výskal. Harry vyšiel na terasu a pozrel sa smerom k hviezdam.
"Je mi ľúto, že ho nebudeš vidieť vyrastať. Bol by si na neho pyšný."
"Mne je to tiež ľúto" ozval sa známy hlas. Harry sa obzrel a uvidel Freda, ako kráča k nemu. Nebol to duch, ani prelud. Podobal sa skôr Riddlovi, ktorý vyšiel z denníka. Podišiel k nemu. Zahľadel sa cez okno do obývačky a vzdychol si.
"Raz sa dozvie, pre čo som zomrel. Že sme bojovali za správnu vec. Bojoval som a zomrel som pre to, aby sa jemu žilo v tomto svete lepšie." Harry prikývol.
"Podobá sa na teba. A začínam si myslieť, že i tou šibalskou povahou"
Fred sa uškrnul.
"Ako to, že si tu?"
"Moje posledné želanie..." odvetil, "rozhovor s Hermionou." dodal. Harry pochopil.
"Zavolám ti ju"
"Harry, počkaj ešte prosím"
Harry zastal.
Fred sa nadýchol. "Chcem ťa o niečo poprosiť...Prosím, dáš mi na nich pozor?" spýtavo sa pozrel na Harryho. Ten s úsmevom prikývol a vošiel do domu.

"Mia, prosím ťa, mohla by si ísť na chvíľu von?"
Hermiona na neho prekvapene pozrela. Podala chlapca Ginny a prešla k Harrymu.
"Je tam niekto, kto sa chce s tebou rozprávať. Mlčky prikývla a vyšla na terasu. Obzerala sa okolo, ale nikoho nevidela. Už sa chcela vrátiť, keď ju niekto chytil za plece.
"Mia..." zašepkal jej hlas, ktorý dôverne poznala. Otočila sa a zalapala po vzduchu.
"FRED!" zašepkala šokovane.
"Ako...ako..."
Pokynul jej, aby sa s ním posadila na lavičku. Chytil ju za ruku. Mala pocit, že sa jej to sníva.
"Prišiel som sa rozlúčiť." hovoril potichu. Sledovala ho. Myslela si, že sa jej to určite sníva.
Začuli radostný detský krik. Fred sa usmial. Privinul si ju k sebe.
"Je to úžasný chlapec, Fred" povedala mu prerývaným hlasom.
"Viem...dávam na neho zhora pozor" odpovedal jej žartovným hlasom. Rozvlykala sa.
"Chýbaš nám"
"Viem, láska. Aj vy mne...strašne mi chýbate. Je mi ľúto, že nemôžem byť pri vás...tak mi je to ľúto..." tuhšie ju objal a pobozkal. Cítila sa ako vo sne. Znova cítila jeho pery. Nemohla tomu uveriť. Jemne mu prešla po tvári.
"Musím ísť"
Mlčky prikývla. Pobozkala ho. Pohladil ju a vzápätí vstal.
"Chcem, aby si vedela, že vás oboch milujem. A navždy budem" venoval jej ešte jeden úsmev a odkráčal do tmy. Ešte raz sa za ňou otočil a stratil sa v hmle...
Prešla si po perách, na ktorých ešte cítila jeho bozk. Usmiala sa, utrela si slzy a vošla do domu.

"Mama" ozval sa jemný detský hlások a to Hermionu vytrhlo zo spomienok. S úsmevom sa obrátila smerom k posteli. Dieťa na nej sedelo a hľadelo na ňu so slzami v očkách.
Vzala ho na ruky a prešla späť k oknu. Pozrela sa von. Svietil mesiac a nebo bolo plné hviezd. Dotkla sa medailónku, ktorý jej visel na krku a zašepkala: "Chýbaš mi."
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | 23. ledna 2009 v 17:50 | Reagovat

Keď som písala tento príbeh, tak to bolo Ok, ale keď som ho potom čítala sestre, tak sme plakali ako malé deti...Dúfam, že sa bude páčiť...

2 Tynulka Tynulka | 26. března 2009 v 15:26 | Reagovat

aaaaaa..... já tu rvu jak malý díte:(.... ulne uzasná povídka a doufám že další budou s happyendem.... pises krasné:)

3 Tez Tez | Web | 26. června 2009 v 21:38 | Reagovat

Nádhera, moc díky. Doopravdy skvělé. Mám moc ráda pár Fred/Herm...a povídek bohužel moc není =). Jsi skvělá ;-)

4 Claudi Claudi | 7. srpna 2009 v 10:48 | Reagovat

Normálně jsem se z toho rozbrečela moc se ti to povedlo

5 Jenny Jenny | Web | 7. srpna 2009 v 13:04 | Reagovat

[4]: ďakujem :-) ja si poplačem vždy, keď to čítam...

6 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 20:22 | Reagovat

jj to je skwelý príbeh.. taký pekný a zároweň smutný...

7 CajushHP CajushHP | Web | 10. ledna 2010 v 1:04 | Reagovat

Velmi peknee..Uplne take,romanticke.sa cudujem,ze si Mija nikoho nenasla

8 Jenny Jenny | Web | 15. ledna 2010 v 9:52 | Reagovat

[7]: plánujem pokračovanie, to preto  ;-)  :-D

9 Ellie Red Ellie Red | Web | 5. února 2012 v 19:33 | Reagovat

Tak to je naprosto boží povídka... Myslím, že u ní budu brečet ještě hodně dlouho...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama