STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Vianočné prekvapenie

23. ledna 2009 v 17:57 | Jenny |  *Skladisko*
"Už je po všetkom..." vzdychla si v duchu šťastne Hermiona. Sedela na lavičke pre Brlohom a obzerala sa po okolí. V diaľke videla Harryho a Ginny, ako sa držia za ruky a prechádzajú sa. V duchu sa usmiala. "Konečne im to vyšlo, však?" ozval sa vedľa nej hlas. Ron si k nej prisadol.
"Hej, máš pravdu..." odpovedala. Ron sa pousmial.

"Musím ísť za Percym, niečo odo mňa chcel," povedal, "uvidíme sa neskôr."
Hermiona opäť osamela a premýšľala. Netušila, že ju niekto ticho pozoruje. Rozhodla sa ísť dovnútra, do domu. Uvidela jedného z dvojčiat ako sedí na pohovke a díva sa z okna.
"Ahoj Fred alebo George." Povedala mu. Vzápätí sa rozosmiala.
"Fred," odvetil chlapec.
"Nikdy vás neviem rozoznať..."
Pousmial sa. "Nie si sama. To väčšina rodiny...Až na mamu, ktorá sa však tiež sem-tam zmýli."
Hermiona sa zasmiala.
Vyšla hore schodmi nevediac, že chlapec ju nasleduje pohľadom.
Poobede ju Ron pozval na prechádzku. Potešila sa tomu...Odvtedy, čo ju pobozkal na hrade, sa nič nestalo...čo ju trocha zmiatlo. "Už ma nemá rád?" premýšľala.

Ron si pre Hermionu pripravil prekvapenie. Chcel ju vziať na jednu lúku, kde ešte nebola. Vedel, že sa jej to bude páčiť. A on chcel, aby to bolo dokonalé.
"Hermiona, tak už ideš?" kričal na ňu zo schodov.
"Už som tu", prišla k nemu, "kam ideme?"
"To je prekvapenie", odvetil.
Hermiona sa už nevedela dočkať. Keď už boli na mieste, musela uznať, že je krásne. Bavili sa výborne, rozprávali s smiali sa. Hermiona však bola nervózna. Očakávala čosi viac...Harry požiadal Ginny včera o ruku. Úprimne sa tomu s nimi tešila. V srdci však očakávala, že Ron ju požiada tiež.
"Hermiona", Ron ju prerušil z premýšľania, "chcem sa ťa už dlho niečo opýtať."
"Áno?" riekla takmer nehlasne.
"Chcela by si sa za mňa vydať?" vysypal pomaly zo seba.
"Konečne..." pomyslela si Hermiona a vzápätí mu ticho odpovedala. "Áno, áno chcem" objala ho. Pohladil ju po tvári a pobozkal.
Ešte v ten večer to oznámili rodine. Všetci sa tomu tešili, blahoželali im. Všetci...až na jedného...

George potajomky sledoval svojho brata. Vedel, že sa s ním niečo deje, len ešte neprišiel na to, čo.
"Čo sa to s ním deje?" premýšľal v duchu, "prečo sa neraduje? Len sa mračí...Mračí sa na Rona", skonštatoval po tom, čo sledoval jeho pohľad. Musí sa s ním porozprávať.

"Fred, čo sa s tebou deje?" spýtal sa brata a odtiahol ho nabok.
"Nič, malo by sa niečo?" odvetil.
"Neklam, poznám ťa..., čo mi tajíš?" nedal sa odbiť George.
"Fred, George, nestojte tam tak sami," ozvala sa mama.
"Už ideme mami," odvetil Fred.
"Ale braček, tomuto rozhovoru sa nevyhneš...", zasyčal George na brata.
Fred odkráčal a George si dal záväzok, že bude brata lepšie sledovať. Už čoskoro zistí, čo mu je...

Všetci Weasleyovci okrem Freda, Harryho, Ginny a Hermiony šli do Šikmej uličky. Fred sa vyhovoril, že mu nie je dobre.
Harry sa s Ginny zašil do záhrady, kde sa rozprávali. Hermiona si prisadla k Fredovi na lavičku.
"Ahoj, ako sa máš?" spýtala sa ho.
"Dá sa," odpovedal s úškrnom pre neho typickým.

Rozprávali sa dosť dlho. Hovorili o všetkom možnom. Hovorili o svojich zážitkoch, o Rokforte, o svojich záľubách, jej záľubou boli pravdaže knihy, Fredovou metlobal. Hermiona ani len netušila, že si s ním bude tak rozumieť. Ani sa nenazdali a zvečerilo sa.
"Ďakujem za rozhovor, bolo to fajn," usmial sa na ňu. Pohladil ju po ruke, ktorá odpočívala na operadle. Pocítila zvláštne zachvenie.
"Niet za čo, aj nabudúce," odpovedala s úsmevom. To už k nej pristúpil Ron.
"Ahoj, už si späť?" pobozkala ho.
"Nechám vás osamote," ozval sa Fred a odkráčal do domu.

Fred sedel sám na izbe. "Čo sa to so mnou stalo? Prečo vždy, keď som s ňou, som taký nervózny? Prečo?" úporne premýšľal. V tom okamihu si však vedel vybaviť farbu jej očí, jej smiech i vôňu jej vlasov...
"Ja som sa zamiloval..." riekol nakoniec šokovane...
"Tak to si myslím tiež," ozvalo sa zrazu za ním.

Bol to George. Zavrel za sebou dvere.
"Tak to je to, čo ti je...zamiloval si sa do..." nedopovedal.
"Hej, do ženy, ktorú si plánuje vziať môj mladší brat za manželku...viem, VIEM!" vykríkol Fred v hneve. Sklonil hlavu do dlaní. Nevedel, čo to má znamenať, nevedel, čo robiť.
"Odkedy?"
"Ja...neviem...tak časom..." odpovedal potichu. Ani sám nepoznal odpoveď na túto otázku. Hej, vždy ho niečo na nej priťahovalo...ale nie tak intenzívne ako teraz. Znova si vzdychol.
"George, čo mám robiť?" pozrel na brata. Ten vzdychol tiež.
"Čo ona? Čo cíti ona k tebe?" sledoval brata.
"Čo asi také...som jej kamarát...iba kamarát." Túžil po tom, aby to nebola pravda...ale on vedel, že je.
"Tak potom budeš na ňu musieť čím skôr zabudnúť," radil mu brat, "skôr, ako bude príliš neskoro."

Hermiona bola nervózna. "Čo sa to so mnou v poslednej dobe deje?" premýšľala nervózne po ceste do kuchyne.
Uvidela niekoho stáť medzi dverami.
"To je Fred." Pomyslela si, ani nevedela prečo si je tým tak istá.
"Ahoj, Fred," pozdravila.
Chlapec sa prekvapene strhol. Otočil sa k nej.
"Ako si vedela, že som to ja?" spýtal sa šokovane.
"Ja...ja..." nevedela, čo povedať. Sama nepochopila, ako ho spoznala, "tipla som si," odvetila s nervóznym úsmevom.
Fredovi však neuniklo, že badateľne znervóznela.
"Tebe asi tipy vychádzajú často," pozrel na ňu.
"Ani nie," odpovedala. Bola nervózna, keď takto na ňu pozeral.
Vybehla naspäť hore do izby a zavrela za sebou dvere. Musela premýšľať. Za dvermi začula tiché kroky, ktoré mierili na vyššie poschodie. Bol to on...určite. Nevedela prečo, ale bola si tým istá. Spomenula si na ich rozhovor na lavičke. Keď jej pohladil ruku. V mysli sa jej zjavil záchvev, ktorý vtedy cítila...odvtedy prešlo už dosť času a predsa, vždy keď sa pri nej zjavil Fred, cítila to znova. "Veď ho spoznám už aj podľa chôdze!" strhla sa v šoku.
"Nie, to určite nie...nezamilovala som sa. Milujem Rona," uisťovala sa nahlas.
"Len, len si to namýšľam. Určite!" povedala si, akoby to malo potvrdiť jej myšlienky.
Rozhodla sa, že sa bude Fredovi vyhýbať, teda aspoň zatiaľ.

George si uvedomil, že jeho brat to myslí vážne, začal sa Hermione vyhýbať ako len mohol. Len sa čudoval, že Hermiona sa snaží o to isté. A to mu nešlo úplne do hlavy. Rozhodol sa s niekým o tom porozprávať a vedel aj s kým.

"Hermiona, ako sa darí?" spýtala sa Ginny kamarátky.
"Skvele, prečo sa pýtaš?" odvetila podozrievavo Hermiona.
"Zvedavosť. Čo ty a Ron?"
"Chystáme predsa svadbu, zabudla si?" zasmiala sa nervózne Hermiona. Nevedela, čo si má o tomto rozhovore myslieť. Žeby Ginny niečo tušila?
Počuli nejaké kroky na schodoch. Ginny stíchla.
"To je asi George, chcem sa s ním o niečom porozprávať." Povedala vzápätí. Podišla k dverám.
"Fred," Vyhŕkla Hermiona. Ginny na ňu prekvapene pozrela. Otvorila dvere a zakričala na muža, čo šiel okolo.
"Fred?"
"Áno?" ozvalo sa ako odpoveď.
"Nič, nič, len som chcela vedieť, či to nie je George." Odvetila mu sestra.
"George je v záhrade, Gin. Mám ho zavolať?"
"Nie, nechaj, ja za ním neskôr zájdem."
Ginny sa vrátila do izby. Pozrela na Hermionu.
"Dobre, tak to bolo zvláštne. Ako si ho prepánajána spoznala podľa krokov?"
Hermiona nevedela, čo povedať.
"Videla som jedného z dvojčiat v záhrade a vaša mama na neho zakričala George, tak som si domyslela." Zaklamala.
"Ach tak." Odvetila Ginny, ale stále na ňu hľadela ostražito. Dobre vedela, že mama nie je doma.
"Tak, ja idem za Georgeom. Uvidíme sa neskôr."
"Ahoj..." odpovedala s úľavou Hermiona.

"Mal si pravdu."
George pozrel na sestru. Prikývol.
"Čo s tým budeme robiť?"
Prekvapene šibol po Ginny pohľadom.
"Ako to myslíš?" vysúkal zo seba.
"Jednoducho, musíme si to overiť." Odvetila pokojne.
"Ale...to nejde...a Fred to vie...a Hermiona určite tiež. Veď si predsa ide brať Rona."
"Mne to tak nepripadá. Vyhýbajú sa sebe navzájom..." George na ňu pozrel, "áno, všimla som si to. Takže?"
George sa zamyslel. Nechcel ublížiť ani Ronovi, ani Fredovi a ani Hermione.
"Dobre", riekol napokon, "aký je tvoj plán?"
Keď sa dohodli, vrátili sa naspäť do domu.

"Deti, rozhodla som sa, že dnes zájdeme do Šikmej uličky. Ginny si už musí vybrať svadobné šaty." Usmiala sa pani Weasleyová na dcéru.
Ron, Harry a pán Wesley boli na ministerstve mágie a tí, čo ostali doma súhlasne zamrmlali. Hermiona sa ospravedlnila, že ona nikam nemôže, pretože musí dokončiť nejakú prácu.
Fred taktiež nebol doma. Odišiel hneď ráno bez toho, aby povedal kam ide.
George pozrel na sestru. Potichu prikývla. Pochopil. Je čas na uskutočnenie ich plánu.

Hermiona ostala v dome sama. Nebola rada, keď bola sama, ale dnes jej to vyhovovalo. Potrebovala si premyslieť veľa vecí. Sedela na lavičke v záhrade a hľadela do diaľky. Nevšimla si, že niekto vošiel.
Strhla sa.
"Ahoj, prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," ospravedlnil sa Fred, "kde sú všetci?"
"S Ginny vyberajú svadobné šaty v Šikmej uličke." Odvetila. Znervóznela. "Prečo som zase nervózna? Prečo ten pocit v žalúdku? Akoby mi tam lietali motýle." Pomyslela si.
"A ty si kedy pôjdeš vybrať svadobné šaty?" spýtal sa potichu.
Pozrela na neho.
"Neviem, ešte nemáme termín." Odvetila pokojne. Dúfala, že to znie dosť pokojne.
"Aha," poznamenal.
Dlho sedeli ticho. Potom sa zrazu postavil a odišiel dovnútra. Hermiona si v duchu vydýchla. Ešte chvíľu sedela, ale už jej začalo byť trocha zima. Rozhodla sa ísť tiež dnu. Rozbehla sa smerom do kuchyne, no vtom do niekoho vrazila. Teda, ona presne vedela do koho. Fred ju rýchlo zachytil, aby sa neudrela. Ostali prekvapene stáť. Nepustil ju hneď, zdalo sa, že kontroluje, či je v poriadku. Prešiel po nej pohľadom. Hermione začalo biť srdce oveľa rýchlejšie. Dúfala, že on to nepočuje. Netušila však,že Fred bol na tom rovnako. Srdce cítil až niekde v krku.
"Je tak blízko..." pomyslel si. Zrazu sa k nej naklonil. Nevedel prečo, ale urobil to. Dotkol sa jej tváre a s dávkou odvahy ju jemne pobozkal. Hermione sa skoro podlomili kolená.
"Čo to so mnou robíš?" spýtal sa jej potichu.
Pozrela mu priamo do očí. Odpovedať však nestihla.

"Ahojte, už sme späť!" ozvalo sa. Obidvaja od seba odskočili, akoby sa popálili. V kuchyni sa zjavila tvár pani Weasleyovej a za ňou šiel George, Ginny s Harrym a Ron.
"Podarilo sa nám zohnať krásne šaty, však Gin?" obrátila sa na dcéru. Očividne si nikto nevšimol, pri čom ich práve vyrušili.
"Chvalabohu." Pomyslela si Hermiona.
"To je fakt skvelé sestrička," vynašiel sa Fred. Objal sestru a odišiel do svojej izby. Ginny žmurkla na Georga. Tiež si všimol, ako sa tí dvaja tvárili, keď vošli. Hermiona zružovela a Fredovi tiež všetko jedno nebolo.
Hermiona sa usmievala, ale tiež po chvíli odišla do izby.
"Tak, to by sme mali," šepol George sestre. Potichu prikývla.

"Hermiona, čo sa s tebou deje? Ale chcem počuť pravdu," spýtala sa Ginny hneď, ako vošla do izby. Uvidela Hermionine červené oči.
"Ja..neviem...naozaj neviem." Vravela roztraseným hlasom.
"Niečo je medzi tebou a Fredom, však?" poznamenala Ginny.
Hermiona na ňu prudko pozrela.
"Ach nie, tak už to vie..." pomyslela si.
"Áno, všimla som si niečo, ak myslíš na to," akoby odpovedala červenovláska.
Hermiona si vzdychla. Ginny ju chytila za ruku.
"Tak čo sa deje?"
"Ja si myslím, že, myslím..." nedokázala to dopovedať.
"Ty ho miluješ, je to tak?"
Hermiona si vzdychla a prikývla.
"A Ron?"
"Ten nič netuší, aspoň dúfam." Vyhŕkla Hermiona.
"Vieš, že Fred cíti k tebe to isté."
Prikývla. Cítila to.
Ginny odišla z izby. Vedela, že Hermiona potrebuje pokoj.

Hermiona medzitým začala premýšľať. Spomínala. Trvalo to už dlhšie. Vždy, keď išla okolo neho sa jej roztriasli kolená. Vedela, že ju sleduje vždy, keď si myslel, že na neho nepozerá. Všimla si však aj to, že vždy keď vošla do miestnosti, znervóznel a ak niečo držal, tak mu to vypadlo. Povzdychla si. Vtedy si to uvedomila. Ginny má pravdu. Už dávno zistila, že k Ronovi cíti iba priateľstvo. Jej srdce vlastní už niekto úplne iný.

"Veselé Vianoce, vospolok!" vykríkol pán Weasley pri vianočnom stole. Všetci si pripíjali a radovali sa. Fred neustále sledoval Hermionu. Zdala sa mu nejaká smutná a zamyslená.
Po večeri sa presunuli do obývačky. Hermiona si spomenula, že si v kuchyni niečo zabudla. Práve do izby vchádzal aj Fred.
"STOJTE!" ozvalo sa zrazu. Obaja sebou trhli.
"Čo?" ozvali sa naraz.
"Imelo," usmiala sa Ginny a ukázala nad ich hlavy. Fred sa pozrel nad Hermionu. "Musíte sa pobozkať," dodala Ginny, "taký je zvyk."
Hermiona pozrela Fredovi do očí. Ten k nej opatrne prikročil. Stále jej hľadel do očí. Hermiona ich zavrela, nevydržala by pohľad jeho hnedých očí. Pobozkal ju. Jej telo okamžite zareagovalo na jeho dotyk. Celá sa roztriasla. Vzápätí od neho uskočila, venovala mu bojazlivý pohľad a utiekla do izby. Fred za ňou zničene hľadel. Pristúpil k vešiaku, vzal bundu a vyšiel von z domu. V obývačke nastalo ticho.
"Vedel som to." Ozval sa prvý pán Weasley. "On ju miluje, pravda?" obrátil sa na ostatných. Ticho prikývli. "A ona?"
"Tiež," odpovedal Ron.
Pán Weasley si vzdychol. Je načase pohovoriť si so synom.

Na druhý deň,keď všetci sedeli pri kozube, Ron sledoval Hermionu. Všimol si, že je nervózna. Zaregistroval Fredov pohľad na ňu. Hermiona sa však na Freda odmietala pozrieť.

Ron sa zrazu zdvihol. "Fred, môžem s tebou hovoriť?" riekol smerom k bratovi. Ten v šoku vstal a nasledoval ho do kuchyne.
"Chcem vedieť, čo cítiš k Hermione." Pozrel sa s otázkou na brata.
Fred vyjavene na neho zazeral.
"Ako...ako..." vyjachtal.
"To je jedno...ale všimol by si to aj slepý. Viem, že ona ťa miluje, ale chcem vedieť, či cítiš to isté."
Fred nervózne prehltol. Prikývol a neisto sa posadil. Zo všetkých slov mu v hlave najviac rezonovali iba dve: miluje ťa. Zložil si hlavu do dlaní. Ron ho nasledoval a posadil sa tiež.
"Vedia už o tom všetci?" spýtal sa potichu Fred brata.
Ten prikývol. "Ale ona zrejme ešte nie. Myslím si, že to iba cíti. Mal by si jej to povedať." Fred v okamihu zdvihol hlavu. Ron si vzdychol.
"Pozri Fred, ja ju už nemilujem. Rozhodol som sa zrušiť zásnuby."
Fred prekvapene zdvihol hlavu.
"Čože? Ona o tom vie?"
"Ešte nie, s ňou sa porozprávam zajtra." Ron sa postavil. "Zajtra by si sa s ňou mal porozprávať aj ty. Ale až po mne."
Fred sa na neho úprimne usmial.
"Ďakujem", šepol.
"Nemáš zač, ale dávaj si bacha. Ak náhodou zistím, že kvôli tebe vyronila čo len jednu slzu z iného dôvodu ako od šťastia, tak si ma neželaj!" zo zábavy ho s vážnou tvárou buchol do pleca.
"Je mi to jasné." Uškrnul sa Fred na brata.
"Veselé Vianoce Fred", pozrel ešte na neho.
Prikývol. Nemohol tomu uveriť. Práve dostal ten najkrajší vianočný darček. Vzdychol si. Musí sa pripraviť na najdôležitejší rozhovor v jeho živote.

Medzitým Harry s Georgeom pozerali úkosom na Hermionu. Tá viditeľne znervóznela, odkedy Ron a Fred vyšli z izby. Obhrýzala si spodnú peru, zjavne o niečom premýšľala.
"Hermiona, pomôžeš mi s niečím?" ozval sa zrazu George.
"Iste", vstala a vyšla za ním. Kuchyňa už bola prázdna.
"Musíš to povedať Ronovi. A porozprávať sa s Fredom." Povedal jej. "Nepozeraj sa tak na mňa, proste viem všetko, ok?" dodal.
Vzdychla si. Vedela, že má pravdu.
"Miluješ Freda, pravda?"
Prikývla.
"Tak potom nevidím, v čom je problém."
"Fred...on..."
"Fred ťa miluje, ak si si to náhodou ešte nevšimla." Dokončil za ňu George. "Musíš sa len rozhodnúť." Po týchto slovách z kuchyne odišiel.
Zdvihla sa aj ona a odišla do izby. Premýšľať. Všetko si v duchu opakovala. George má pravdu. Rozhodla sa. Musí si pohovoriť s Ronom.
Zišla po schodoch. Počula, že Ron sa v obývačke rozpráva s Harrym a Ginny.
"Ron, môžeš na chvíľočku?" šepla mu.
Ron sa prekvapene zdvihol zo stoličky. Pozrel na Harryho. Ten hneď pochopil.
"A je to tu." pošepkal Harry Ginny. Prikývla a povzdychla si. Pozrela na Freda. Ten neobvykle mĺkvo sedel a hrabal sa vidličkou v tanieri.

"Čo sa deje Hermiona?" spýtal sa Ron priateľky.
"Chcem sa s tebou o niečom porozprávať," odpovedala potichu.
"Dobre, ale skôr než niečo povieš, tiež ti chcem niečo povedať." prerušil ju.
Pozrela na neho. Čo jej chce povedať?
"Ja...myslím si, že by sme sa nemali brať. Vieš, ja som sa zamiloval do niekoho iného."
Prekvapene sa zahľadela do jeho očí.
"To...to naozaj?" šepla.
Nervózne ju sledoval. Prikývol. Zamyslela sa. Je pravda, že spolu trávili čoraz menej času.
"Susan, pravda?" spýtala sa náhle.
Šokovane prikývol. "Ako to vieš?"
Pokrčila plecami. "Bolo to viac-menej jasné. A navyše, raz som vás spolu videla. Ale už mi to ako tak...nevadí."
Uškrnul sa. Zrazu sa na ňu vážne zahľadel.
"Viem o Fredovi."
Vzdychla si. Tušila, že o nich vie.
"Je mi to ľúto."
"Nie...pozri, každý vidí, ako veľmi ťa má rád. Dokonca aj mama si to všimla. Ale popravde si to prvý všimol George...A Ginny..." dodal.
Pousmiala sa. "Tak preto ten zvláštny rozhovor nedávno..."
Ron ju objal, venoval jej úsmev a vyšiel z kuchyne. Vzdychol si. Teraz je to na nich.

Hermiona sa nervózne prechádzala po izbe. Nakoniec sa rozhodla, že zíde dolu, do obývacej miestnosti. Keď tak však urobila, všimla si, že tam nikto nie je. Vzdychla si a chcela sa pobrať naspäť. Narazila však na tvár, ktorá sa jej čoraz čatejšie objavovala v snoch.
"Môžem s tebou hovoriť?" spýtal sa jej Fred. Nemo prikývla a vyšla za ním do záhrady. Sadli si na lavičku.
Zhlboka sa nadýchol.
"Hermiona, ja..." začal, "ja..." znova sa nadýchol. V duchu sa usmiala. Muselo to byť pre neho dosť ťažké. Pozrel sa jej do očí a jemne jej chytil ruky.
"Mám ťa rád...a veľmi. Ja...zamiloval som sa do teba." šepol čakajúc na jej reakciu.
Ona sa mu pozerala do očí a na tvári sa jej objavil široký úsmev.
"Tiež ťa mám rada Fred Weasley, a možno som do teba tiež zamilovaná." riekla s úsmevom.
"Možno?" spýtavo sa na ňu pozrel a pritisol sa k nej bližšie.
"Možno." zopakovala s úškrnom. Pritiahla sa k nemu. Hneď, ako sa jej dotkol, začalo jej srdce biť ako zvon.
"Ja by som skôr povedal niečo iné," šepol jej do ucha.
"Dobre, priznávam. Tak potom..." nestihla dopovedať. Potiahol ju k sebe a váhavo ju pobozkal. Cítil, že bozk mu opätovala. Na chvíľočku sa od nej odtiahol.
"Určite" dokončil za ňu vetu. Usmiala sa na neho.
"Milujem ťa," pošepkal jej slová, na ktoré tak dlho čakala. Pozrela mu do očí. Nič viac nepotreboval. Láska z nich svietila. Znova ju pobozkal.
"Toto sú moje najkrajšie Vianoce," povedal jej potichu.

Keď sa ostatní vrátili a videli, ako sa sedia vedľa seba a držia sa za ruky, všetko pochopili.

"Veselé Vianoce, deti," zopakovala pani Weasleyová pri večeri. Po všetkých okolo prešla pohľadom a pristavila sa na Fredovi, ktorý sedel pri Hermione. Boli zabratí do rozhovoru. Jeho dlaň stále spočívala na jej ruke. Videla, ako na seba pozerajú a nemohla potlačiť úsmev. Tak to má byť. Tieto Vianoce priniesli jej synovi prekvapenie, na ktoré jej už dlho čakal...Lásku...Lásku k žene, ktorá si ju zaslúži...
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 20:36 | Reagovat

wau no tak to je fakty skwelý príbeh!! naozaj pekný a je tu aj happy end a te ja mám najradšej  :-)

2 Nellie Nellie | Web | 29. října 2009 v 15:50 | Reagovat

úžasné(: naozaj absolútne úžasné, ten koniec bol nádherný  (:

3 CajushHP CajushHP | Web | 10. ledna 2010 v 1:07 | Reagovat

jeej..tak nakoniec vboli vsetci stastnyy a hermi ani rona nesklamala.supeer..
Inak,nechcela by si spriatelit?? ak hej,tak mi napis,bude mrada

4 aurora aurora | 30. června 2011 v 16:30 | Reagovat

dokonalé šťastné vianoce :-) krásna jednorázovka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama