STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

A sen sa stal skutočnosťou

5. února 2009 v 19:13 | Jenny |  *Skladisko*


Fred!" zašepkal George, "TERAZ!"
Fred zatiahol za šnúrku a z krabice vyleteli raketky prenasledujúce nadávajúceho školníka.
Obaja chlapci so smiechom ušli späť k Chrabromilskej veži.
"To sa podarilo!" ozval sa za nimi pobavený hlas.
"Ach, ahoj, Hermiona. My...ehmm...nevieme čo tým myslíš" ohlásil sa George.
"To určite" uškrnula sa, "a čo to naháňalo Filcha?"
George si vzdychol. "Dostala nás, braček" povedal a obrátil sa k Hermione, "tak, aký je náš trest?"
Hermiona sa na nich usmiala, "ja predsa nehovorím o žiadnom treste..." pohľadom zastavila na Fredovi.
"Ale..." začal neveriackym hlasom Fred.
"Ale...povedala som, že to sa podarilo" citovala.
"Ale..."
"Tým to končí" venovala Fredovi úsmev, pri ktorom mu zružoveli končeky uší. Prikývol a nepatrne sa usmial.

Vošiel do miestnosti. Mala veľké okná, na zemi bol koberec a na pravej strane sa nachádzal kozub. Pri ňom sa hrali tri malé deti. Dvaja chlapci a dievčatko. V kresle sedela mladá žena. Na rukách držala bábätko v jemnej ružovej perinke. Zrazu žena zdvihla hlavu a on sa stretol s pohľadom očí farby horúcej čokolády.

Fred sa strhol zo sna.
"Čo sa..." spomenul si na svoj sen.
"Začína mi šibať" zahundral a opäť zaspal.
Zobudil sa skoro ráno. Pozrel na hodinky. 6:30.
"No super" vzdychol si. Vstal, obliekol sa a potichu vyšiel z izby. V klubovni už bolo svetlo a príjemne teplo. Sadol si do kresla, keď v tom zbadal, že tu nie je sám.
"Dobré ráno" zašepkal, "čo tu robíš tak skoro?"
"Nemôžem spať" odpovedal mu hlas z druhého kresla. Dievča zdvihlo hlavu a usmialo sa na neho. Fred si spomenul na svoj sen. Boli to tie isté oči.
"Ale čo ty tu tak skoro?"
Uškrnul sa. "Ja som na tom rovnako"
Zasmiala sa. Krásnym zvonivým smiechom.
"Myslíš, že raňajky už sú?" spýtala sa ho.
"Netuším...ale môžeme sa ísť pozrieť."
Pozrela na neho a prikývla.
Na hrade bolo ešte ticho. Sem-tam videli nejakého študenta. Po príchode do Veľkej siene zistili, že raňajky sú už zrejme hotové. Posadili sa oproti seba a začali jesť. Popritom sa rozprávali a smiali. O nejaký čas sa sieň začala zapĺňať. Hermiona uvidela medzi študentami Rona, Harryho a Ginny.
Ginny sa pozrela na Freda sediaceho oproti Hermiony a vzápätí pozrela na Hermionu. Jej tvár v okamihu zružovela, čo vyvolalo na Ginnynej tvári úsmev. Červenovláska sa usadila vedľa Hermiony.
"Čo ty tu s Fredom?" zašepkala jej. Hermiona pozrela na Freda, ktorý jej venoval jemný úsmev. Obrátila sa k Ginny.
"Raňajkujeme, čo asi?" odpovedala šeptom.
Ginny sa uškrnula, "no jasné a ja som krčorohý chrapogot."
Hermiona vyprskla do smiechu. Chlapci na ňu prekvapene pozreli.

Celý deň myslel na jej úsmev. Úsmev, ktorý venovala iba JEMU. Fredovi Weasleymu. Nikdy predtým sa tak na neho neusmievala. Boli iba kamaráti...Boli...Ale teraz...To, čo sa dialo teraz sa mu páčilo viac. Oveľa viac.

Hermiona zasnene pozerala z okna. Mali Dejiny mágie, takže to, že nedávala pozor si nikto nevšimol. Všetci boli zaujatí svojimi činnosťami. Ona totiž videla iba jeho. Vysokého ryšavého chlapca s lieskoorieškovou farbou očí. Chlapca s krásnym úsmevom a šibalským pohľadom.
"Hermiona, čo sa deje?"
"Hmmm?" obzrela sa. Hľadela na Harryho.
"No, že v poznámkach nemáš napísanú ani jednu vetu"
Pozrela na pergamen pred sebou. Naozaj. Skôr než stihla vymyslieť dobrý dôvod, zazvonilo. Schytila tašku, usmiala sa na chlapcov a vyšla z triedy.
"Videl si to?" spýtal sa Ron neveriacky Harryho. Kamarát mu prikývol.

"Ahoj Hermiona, akurát som za tebou šla"
"Čau Ginny, čo potrebuješ?"
"Rozprávať sa s tebou" odvetilo červenovlasé dievča. Hermiona si vzdychla a posadila sa vedľa kamarátky.
"Áno?"
Ginny na ňu pozrela, "čo je medzi tebou a Fredom? Nie som slepá, takže..."
Hermiona sa na ňu prekvapene zahľadela, "čo by sa malo?"
"Nezatĺkaj!" odsekla jej Ginny, "pozeráš na neho inak, však?"
Bola to pravda, ale Hermiona to nechcela priznať.
"Nie" odpovedala rozhodne.
Vtom však do klubovne vošli dvojčatá.
"Ach, ahojte chlapci" pozdravila bratov Ginny. Hermiona im venovala plachý pohľad. Keď však zachytila Fredov pohľad, jej pery sa roztiahli do úsmevu.
Ginny ich pozorovala. Fred jej úsmev opätoval. Zrazu ju niečo napadlo. Fredovi sa Hermiona páči! A ona je na tom rovnako, to je zrejmé. Uvidela ako sa bratovi pri pohľade na kamarátku rozjasnili oči. Hermionina tvár zase jemne zružovela. Ginny sa uškrnula.
"Hovorila som o tomto." zašepkala smerom k Hermione, ktorej tvár tentoraz nadobudla odtieň červenej.

S Georgeom vošli do siene. Prešiel pohľadom stôl. Uvidel ju hneď. Rozhodol sa a zamieril si to k nej.
"Ahoj, môžem si prisadnúť?" Hermiona zdvihla pohľad a stretla sa s jeho hnedými očami. S úsmevom prikývla. Posadil sa a natiahol sa za tanierom. Jemne si obtrel dlaň o Hermioninu ruku. Tvár jej zahorela červeňou a zachvela sa.
"Čo sa to so mnou deje? To všetko len kvôli jednému letmému dotyku..."
Fredovi sa jemne striasol žalúdok, keď zacítil jemnú dievčenskú pokožku.
"Tak čo, chystáte sa aj vy do Rockvillu?" spýtal sa Ron bratov. Obaja prikývli.
"Môžem sa tam s tebou potom stretnúť? Vieš, niekde...inde. Nie všetkým na očiach," zašepkal jej. Potešilo ho, že prikývla.

"Hermiona, môžeš mi s niečím pomôcť?"
"Prepáč Ron, teraz nemôžem. Ja...niekam musím ísť."
Uvidela ho zdiaľky. Čakal na ňu a usmieval sa.
"Ahoj" zašepkal.
"Ahoj"
"Niečo by som ti chcel ukázať" chytil ju za ruku.
Hermionine srdce začalo prudko búchať. Fred ju viedol uličkou smerom ku koncu dedinky. Zrazu za zákrutou...
"To je krása!" vydýchla. Rozžiarenými očami sledovala obzor, práve zapadalo slnko. Oranžové paprsky sa akoby lúčili s nádhernou lúkou pred nimi. Boli tam kvety. Veľa kvetov. Fred sa na ňu usmial.
"Páči sa ti tu?"
Prikývla. Podišiel k nej. Zahľadela sa mu do očí.
"Veľmi" zašepkala. Letmo jej pohladil líce. Sklonil sa a jemne ju pobozkal. Hermione stiahlo hrdlo a od radosti nevládala dýchať.
"To som rád."
Hermiona ho chytila za košelu a pritiahla si ho bližšie. Pozrela mu do očí a bozk mu vrátila. V tej chvíli sa mu svet zdal nádherný.

Hermiona odvtedy chodila po škole akoby sa vznášala. Oči jej stále žiarili a na perách mala neprestajne úsmev. Zrazu ju nejaká ruka stiahla do malej chodby. Vzápätí zacítila jemný výdych a bozk.
"Ahoj...chýbala si mi"
"Veď sme sa videli pri raňajkách...to je odvtedy..." pozrela na hodinky, "to je hodina."
"Pre mňa večnosť"
Usmiala sa a pohladila ho po vlasoch.
"Ty mne tiež" zašepkala mu, "ale už musím ísť"
"Ešte jeden bozk, prosím" žobronil a pozeral na ňu s výrazom smutného šteniatka.
Zasmiala sa. Nemohla mu odolať.

Na Vianoce šli všetci do Brlohu. Hermiona sa tešila, pretože bola blízko Freda. On bol na tom podobne. Už týždne premýšľal, čo jej má dať. Nakoniec našiel pekný prívesok v tvare mesiačika. Dúfal, že sa jej bude páčiť.
"Veselé Vianoce, deti!" zahlásila pani Weasleyová a zdvihla pohár na prípitok.
"Veselé Vianoce" ozývalo sa odvšadiaľ.
Fred sedel vedľa Hermiony, pričom mal dlaň položenú na jej ruke. Všetci si to všimli, ale nikto to nekomentoval a Hermiona bola za to vďačná.

Nemohla zaspať. Počúvala, ako Ginny spokojne oddychuje. Vtom ju niečo vyrušilo. Boli to kroky, ktoré zastali pri ich dverách.
"Hermiona" začula šepot. S búšiacim srdcom vstala a potichu otvorila dvere. Bol to on.
"Čo tu robíš?" zašepkala.
"Chcem ti dať darček k Vianociam" odpovedal. Vzal ju za ruku a viedol smerom do podkrovia. Zavrel za nimi dvere a začaroval proti hluku. Otočil sa k nej. Jeho zraku neušlo, že má na sebe len dlhšie tričko. Podišiel bližšie.
"Veselé Vianoce Hermiona" zašepkal a podával jej malú škatulku. Pozrela na neho a s úsmevom ju otvorila.
"Je krásny..." vydýchla s prekvapením. Pomohol jej ho zavesiť na krk. Otočila sa k nemu a položila mu ruky na hruď. Prudko sa nadýchol, keď si prečítal v jej očiach, čo chce urobiť.
"Tvoj darček...som ja..." zašepkala a vášnivo ho pobozkala.

"Ja...ja musím odísť..."
"Prečo?"
"My, teda ja, Ron a Harry..."
"Aha...takže niečo s Veď Vieš Kým, pravda?" zahľadel sa jej do očí. Nemo prikývla. Sledoval líniu jej nahého chrbta. Prešiel po nej prstom. Vzdychol si.
"Kedy?"
"Zajtra, po svadbe..." odpovedala potichu.
"Budeš mi veľmi chýbať...Vieš?"
"Ty mne viac."
Zasmial sa, ale vzápätí sa na ňu pozrel s vážnou tvárou.
"Sľúb mi, že sa mi vrátiš, že sa ti nič nestane..."
"Môžem ti sľúbiť, že sa ti vrátim."
"Milujem ťa" zašepkal jej do ucha. Objala ho.
"Ja teba tiež. Tiež ťa milujem" povedala so slzami v očiach.

"HERMIONA!" vykríkol od radosti a prekvapenia, keď uvidel svoju lásku ako kráča k nemu. Vybehol spoza pultu a vzápätí ju zovrel v náručí.
"Chýbal si mi, tak si mi chýbal, Fred..." plakala mu v náručí.
Hladil ju po vlasoch.
"Ty mne tiež...strašne..."
Pozrel na ňu.
"Vydáš sa za mňa?"
Šokovane vyvalila oči a v okamihu prikývla.

Stála pred zrkadlom a hľadela na seba. Mala dlhé jemné biele šaty a v rukách kyticu oranžových ruží. Rovnaké mala vpletené aj vo vlasoch. Na tvári jej bolo vidieť šťastie...prezrádzal ju jemný rumenec na lícach...
Keď vyšla do záhrady,všetci tlieskali. A tam ju čakal on. Muž, ktorému sľubovala večnú lásku. A potom sa začal nový život.

Vošiel do miestnosti. Mala veľké okná, na zemi bol koberec a na pravej strane sa nachádzal kozub. Pri ňom sa hrali tri malé deti. Dvaja chlapci a dievčatko. Jeden z chlapcov a dievča boli dvojčatá. Druhý chlapec bol o niečo starší. V kresle sedela mladá žena. Na rukách držala bábätko v jemnej ružovej perinke a čosi mu spievala. Zrazu žena zdvihla hlavu a on sa stretol s pohľadom očí čokoládovej farby. Usmiala sa na neho.
Jeho sen sa splnil...zmenil sa na skutočnosť. A tá bola krajšia ako akýkoľvek sen.
"OCKO!" okríkli ho tri hlásky. Otočil hlavu smerom k nim.
"Ocko, pozri, David niečo vymyslel...poď sa pozrieť" ťahala ho 4-ročná dcéra smerom k jej dvojčaťu.
"Michelle, povedala som vám, že sa nemáte hrabať v regáloch ockovho a ujovho obchodu!" prísne ju ohlásila mama.
"Áno, ale ujo George mi povedal, že to raz bude naše a taktiež Emily a Robina." ozval sa Matt, "tak na to máme morálne právo, nie?"
"Sú celí po tebe" obrátila sa na manžela podávajúc mu bábätko. Fred sa uškrnul.
"No určite. A odkiaľ má Matt také výrazy ako morálne právo?" odpovedal s nevinným hlasom.
Hermiona sa zasmiala a pobozkala bábätko na čelo.
"Ach, Katie, dúfam, že ty budeš poslušnejšia, ako tvoji súrodenci" vzdychla si.
"Ach, Katie" napodobňoval Fred manželku, "dúfam, že budeš rovnaká ako tvoji súrodenci"
"Deti, je čas ísť spať" zahlásila Hermiona pri pohľade na hodiny. Boli rovnaké, ako mali kedysi Weasleyovci. Ibaže tam boli mená jej rodiny. Ona, Fred a ich deti...Jej rodina...

Hermiona už ležala na posteli. Fred padol vedľa nej vyčerpaný.
"Davy s Mattom chceli, aby som im hral divadlo" hovoril tichým zmučeným hlasom, aby nezobudil Katie.
"A ty si neodolal, však?"
Pokrútil hlavou.
"Ešte šťastie, že Michelle už spala...Musel by som hrať dlhšie" vzdychol si.
"Milujem ťa, vieš to?"
V okamihu na ňu pozrel. Po únave nebolo ani stopy.
"Vážne? To som ani len netušil." Povedal pobavene a bozkávajúc manželku zhasol svetlo.
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 20:45 | Reagovat

jj skwelý rpíbeh tak ako wždy!!! a je tu aj môj milowaný happy end  :-) iank je to skwelý príbeh naozaj...

2 Nellie Nellie | Web | 29. října 2009 v 16:17 | Reagovat

ach,dievča, píšeš fakt neskutočne dobre. Ani neviem a už som bola pri konci..taký chytľavý štýl a proste...senzačné(:

3 aurora aurora | 30. června 2011 v 16:23 | Reagovat

úžasný príbeh :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama