STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Vo hviezdach

21. února 2009 v 16:31 | Jenny |  *Skladisko*
O tom, čo sa stane, keď spadne hviezda...

"Herm, kde toľko trčíš? Stále iba v tej knižnici..." opakoval už po tisíckrát Ron. Hermiona mu venovala vyčítavý pohľad.
"Za to, že ty ani len nevieš, ako knižnica vyzerá, ja nemôžem, Ronald" odsekla. Nazúrene na neho pozrela, vzala tašku a zmizla za dvermi.
"Ja za to nemôžem, že sa rada učím." Pomyslela si jedovito. Po ceste do knižnice stretla zopár ľudí.
"Prečo sa tak mračíš?" začula za sebou. Boli to dvojčatá.
"Ale, to iba Ron...ale to nestojí za reč."

"Je to idiot...Len dopovedz...Nevidí, čo má pred sebou..." začal jeden z nich, ale ako zachytil jej pohľad, sčerveneli mu končeky uší a zmĺkol.
"Tak ja idem..." stihla vykoktať. Chlapci za ňou hľadeli.
"Čo ťa to napadlo?" spýtal sa jeden druhého. Ten pokrútil hlavou.
"Čo?"
"Kompliment...Počkať" zarazil sa jeden z chlapcov pri pohľade na brata, "tebe sa páči?" dodal so spýtavým pohľadom.
"Možno..." dodal Fred vyhýbavo, "bolo by to zlé?"
George pokrčil plecami.
"To vieš, Ronovi sa páči. Ale Ron je zase chumaj...Takže braček, možno máš šancu."
Fred si vzdychol. Ale on nevedel, čo by si o tom myslela tá, na ktorú neustále v poslednom čase myslí.

"Dobré ráno, milí študenti. Keďže sa blížia Vianoce, máme pre Vás prekvapenie. Po veľkom úspechu vianočného plesu počas Trojčarodejníckeho turnaja sme sa rozhodli, že ho zopakujeme. Bude sa konať večer pred Štedrým dňom. Dúfam, že sa budete dobre baviť. Presný program Vám bude včas oznámený."
Profesorka McGonagallová si za tento príhovor vyslúžila smiech a vzrušený šepot po celej sieni. Fred sa zahľadel na Hermionu a rozmýšľal, či by išla s ním. Ale nanešťastie, Ron sa k nej naklonil a predbehol ho.
"Hermiona, šla by si so mnou?"
Dievča zdvihlo pohľad od taniera a stretlo sa s pohľadom Fredových očí, vzápätí však preniesla zrak na Rona a prikývla. Ron spokojne pokračoval v raňajkovaní, ale Fredova tvár potemnela.

Bola taká krásna. Mala splývavé modro-zelené šaty, ktoré sa jej jemne vlnili okolo tela. Vlasy mala vypnuté dohora a zopár pramienkov medených vlasov sa jej krútilo okolo tváre. Práve sa smiala na niečom, čo jej povedal Harry. Fred ju z diaľky bezpečne sledoval. Tak, aby si ho nevšimla. Aspoň si myslel, že si ho nevšimla.
Hermiona však cítila jeho pohľad a zakaždým, keď na neho pozrela cítila, že jej na líca vystúpil rumenec. V tom okamihu otočila hlavu.
Hermiona mala pocit, že by asi odpadla, keby na ňu pozrie takto ešte raz. Cítila, ako ju prepaľuje pohľadom a nevediac prečo, páčilo sa jej to. Bolo zrejmé, že sa mu páči. Pri tejto myšlienke však očervenela ešte viac. Rozhodla sa, že musí ísť na vzduch.
"Ron?" zašepkala smerom k priateľovi. Pozrel na ňu.
"Ron, musím ísť na chvíľku von...Je mi tu teplo"
"Mám ísť s tebou?"
"Nie, netreba, hneď som späť."
Fred videl, že odchádza zo siene a rozhodol sa ju nasledovať. Kráčala smerom k Hagridovej chatrči, kde si sadla na lavičku.

"Môžem si prisadnúť?"
Hermiona sa naľakala a pozrela na vysokého chlapca, ktorý stál neďaleko. Bol to on. Cítila, ako sa jej zachvelo telo, ale prikývla. Fred sa posadil vedľa nej.
"Čo tu robíš?" spýtala sa ho. Pozrel na ňu a zasmial sa.
"To, čo ty. Sedím."
Jeho odpoveď vyvolala na Hermioninej tvári úsmev.
"Ale čo ty tu?" dodal.
Ukázala na oblohu.
"Sledujem hviezdy."
Fred sa zdvihol zrak k oblohe. Bola čistá, žiadne mraky. Mesiac vyzeral ako veľký maják.
"Pozri, pozri, Fred!" vyskočila zrazu a ukazovala nahor. Ach, áno, padala hviezda.
"Musíme si niečo želať." Zašepkala a privrela oči. Fred ju nasledoval a so zavretými očami si v duchu opakoval jedno a to isté želanie. Aby raz dievča po jeho boku bolo jeho.
Zdiaľky k nim doliehala hudba. Naklonil sa k nej.
"Mohla by si mi venovať jeden tanec?"
Prekvapene na neho pozrela a on s pobavením sledoval, ako sa jemne zapýrila. Vedel, že to spôsobuje jeho prítomnosť. Podal jej ruku.
"Rada." Usmiala sa na neho.

Fred držal Hermionu blízko pri sebe. Nechala sa ním viesť v rytme jemnej hudby. Sklonil sa k nej a vzdychoval vôňu jej vlasov. Cítil jemnú vôňu vanilky a kokosu. Jej hlava ľahko spočívala na jeho hrudi. Fred spustil ruku pomaly nižšie, kým neprišiel k jej drieku. Vtedy pocítil, že sa zachvela. Bol prekvapený, že nepritvrdila, keď jeho ruka skončila tak nízko. Použil najmenšie množstvo tlaku a počúval jej zrýchlené dýchanie. Pozrel na ňu, to by bola perfektná príležitosť pobozkať ju. Hermiona sa so zatvorenými očami usmievala. Bol to ten najkrajší pocit. Bola v jeho náručí a všetko jej bolo jedno. Cítila sa ako v nebi. Už ju nebral ako najlepšiu kamarátku svojho brata, ale ako dievča. A to sa jej páčilo najviac. Už dávno si všimla, že Fred je pekný chlapec. Vysoký, hnedé veselé oči a pekný úsmev, ktorým by pobláznil hociktoré dievča. Ani nevedela ako, ale vedela ho už aj rozoznať od brata. Boli to jemné detaily, ktoré si väčšina nevšímala, ale keď ho dlhšie sledovala, tie rozdiely videla. Bol vyšší ako George, pohyboval sa iným spôsobom a keď sa smial nakláňal hlavu jemne do strany.
"Hermiona?" začuli Ronov hlas. Fred otvoril oči. Hermiona sa otočila smerom, odkiaľ vychádzal jeho hlas. Fred ju chytil za ruku a otočil k sebe.
"Nechoď ešte, prosím" zašepkal a sklonil sa k nej. Sledovala, čo robí, ale keď sa k nej priblížil, neváhala a pobozkala ho. Pritiahol si ju bližšie k sebe bez toho, aby bozk prerušil.
Srdce mu od radosti búchalo až niekde v krku.
Hermiona bola rada, že ju drží, lebo by sa jej určite podlomili kolená. Páčilo sa jej, ako ju bozkáva a bola by tu vydržala až do rána, ale Ron ju stále hľadal. Počula, ako sa k nim blíži. Odtrhla sa od Freda, venovala mu úsmev a zašepkala: "Musím..."
Fred s povzdychom prikývol. Pozrel na stromy, ktoré ich delili od Rona. Nabral odvahu.
"Zajtra...zajtra sa stretneme. O 17:00 pri Komnate najvyššej potreby."
Usmiala sa na neho a prikývla. Vzápätí ho chytila za košelu a pritiahla k sebe. Pozrela mu do očí a pobozkala ho. Otočila sa a odišla k Ronovi. Fred chvíľu počkal, dal im náskok a aj on sa vrátil do siene.
Odvtedy sa tajne stretávali. Vždy keď sa stretli na chodbe sa
na seba pozerali a záhadne usmievali, čo si všimol Harry. Odvolal Freda nabok.
"Čo sa to deje medzi tebou a Hermionou?" spýtal sa ho narovinu.
Fred sa nadýchol a pozrel mu do očí.
"Milujem ju." Prosto odvetil.
Harry sa na neho zahľadel a videl, že to myslí úprimne. To, čo k nemu cíti ona mu bolo jasné už dávno. Vzdychol si.
Vtedy sa za ním ozval prekvapený výkrik.
"ČOŽE?"

Fred a Harry sa v okamihu otočili. Tento výjav pritiahol pozornosť viacerých študentov, ktorí pri nich zastali. Medzi nimi bola ja Hermiona. Nervózne si obhrýzala spodnú peru a pohľadom preskakovala z Freda na Rona.
"ZOPAKUJ TO!" zareval Ron, červený v tvári. Fred sa nadýchol, zovrel päste a zahľadel sa Hermione do očí.
"Milujem Hermionu Grangerovú" riekol.
Veľa ľudí pri tomto priznaní prekvapivo vydýchlo. Ron civel na brata a vzápätí sa otočil k Hermione.
"A ty?"
Hermiona pozrela na Freda a prikývla. Fredovi sa napriek tejto situácii od šťastia chcelo spievať. Miluje ho.
"Ron..." pristúpila k Ronovi Hermiona.
"Nepribližuj sa ku mne!" zreval, "zradkyňa."
Hermione po tejto vete vyhŕkli slzy do očí. Ron na ňu pozrel a odkráčal preč. Harry sa obzrel okolo.
"Tak, predstavenie skončilo, môžete ísť." Povedal sarkasticky. Keď ostal iba on, Fred a Hermiona, pristúpil k nim. Fred Hermionu objímal a niečo jej šepkal. Stále mala slzy v očiach.
"Hermiona, nebuď smutná. On...to tak nemyslel, uvidíš, jeho to prejde."
Ticho prikývla.
"Tebe to nevadí? Nemyslíš si, že som ho zradila?"
Harry pokrútil hlavou.
"Vidím, ako sa máte radi. To mi stačí. A on to uvidí tiež, len potrebuje trocha času."
Fred si vzdychol, "Harry má pravdu," pobozkal ju na čelo a odchádzali spolu do klubovne.

Ron sedel v izbe a premýšľal. V jeho hlave blúdili nápady, ako tých dvoch rozdeliť. Vtedy mu to napadlo. Vstal a vybral sa do knihovne. Po hodine usilovného hľadania, zamieril do kuchyne.
"Čo si želáte, pane?" oslovil ho jeden zo škriatkov.
Ron mu podal malý papierik.
"Potrebujem, aby ste mi toto pripravili."
Škriatok zbežne pozrel na papier. Po chvíľke odpovedal, že to potrvá pár dní. Ron prikývol a spokojne vyšiel.
"Tí dvaja mi za to ešte zaplatia." Pomyslel si.
"Och, Hermiona, to je skvelé," zajačala nadšene Ginny, "ty a Fred. Možno je to osud."
Hermiona sa zasmiala, ale vzápätí si spomenula na svoje želanie, keď padala hviezda.
"Možno máš pravdu." Prikývla.
"Čo Ron?"
Hermiona si vzdychla.
"Neviem, správa sa trochu divne."
Ginny na ňu pozrela.
"Ako divne?"
Kamarátka pokrčila plecami.
Ron medzitým zamieril do kuchyne.
"Vaše nápoje sú pripravené, pane," oslovil ho škriatok. Ron prikývol. Je načase pripraviť plán.
"Ahoj, braček, ako sa máš?" prihovoril sa Ron Fredovi. Ten na neho prekvapene pozrel a vzápätí sa usmial.
"Všetko v poriadku, prečo?"
"Nič, len sa zaujímam," odpovedal vyhýbavo Ron. Fred na neho podozrievavo hľadel, preto sa zdvihol a vrátil do izby. Brat ho sledoval a popritom premýšľal. Ronovo správanie sa mu vôbec nepáčilo. Niečo plánuje.

"Hermiona, môžem na chvíľu s tebou hovoriť?"
Hermiona sa na priateľa usmiala a prikývla. Fred si k nej prisadol.
"Počuj, chcem, aby si si dala pozor na Rona."
"Na Rona? A to prečo?"
"Mám pocit, že niečo plánuje spraviť. To jeho správanie mi nesedí."
"Nie je to tak, že žiarliš, že sa zase priatelíme?" odvrkla Hermiona nahnevane. Fred na ňu prekvapene pozrel.
"Nie, ale...skrátka, dávaj si pozor, dobre?"
Hermiona sa prudko postavila.
"Nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť. Viem sa o seba postarať, Fred Weasley."
Skôr než stihol protestovať, odpochodovala do izby.

"Hermiona, všetko najlepšie k narodeninám!"
Hermiona sa usmievala a pripila si s ostatnými. Odpila z nápoja a zrazu ju premkol zvláštny pocit. Pozrela na Rona, ktorý sa na ňu usmieval. Cítila nutkanie k nemu pribehnúť a pobozkať ho. Nedela prečo, ale nedokázala mu vzdorovať.
"Milujem ťa, Ron Weasley!" nadšene sa mu hodila okolo krku nevšímajúc si užasnuté pohľady ostatných.
Harry sa zhrozene pozrel na Freda, ktorý scénu sledoval so šokom na tvári. Pohár mu vypadol z ruky a rozbil sa, keď uvidel svoju priateľku, ako bozkáva iného. Zhlboka sa nadýchol a siahol po druhej čaši. Zrazu sa mu zakrútila hlava. Nevedel, čo sa deje, ale prišlo mu zle. Posledné, čo počul, než ho pohltila tma boli hlasy, ktoré sa ho snažili prebrať.

"Fred, si v poriadku?" začul hlas. Otvoril oči a pozeral na Harryho Pottera.
"Harry, čo sa stalo? Čo tu robím?" poobzeral sa okolo a usúdil, že je v nemocničnom krídle.
"Si tu už týždeň, napamätáš si, čo sa stalo?"
Fred pokrútil hlavou a snažil sa premýšľať.
"Nepamätám sa na nič. Naposledy si totiž spomínam na to, ako sme s Georgeom písali mame list. A to bol október. Teraz je čo?"
"Január. Takže, nič, ty si nič nepamätáš..." zhrozene dodal Harry.
"Zabudol som na niečo dôležité?" spýtavo sa na neho zahľadel, keď videl, ako sa tvári. Harry si vzdychol a pokrútil hlavou. Možno je to lepšie. Rozlúčil sa s Fredom a vracal sa späť do klubovne. Ale aj tak by chcel vedieť, čo sa to stalo. Niečo mu stále na tom vadilo. Hermionino správanie a taktiež táto Fredova nehoda.

Keď vošiel do klubovne, prvé, čo uvidel bola Hermiona sediaca na Ronových kolenách. Hladkala mu vlasy a on sa spokojne usmieval. Keď uvidel Harryho podozrievavý pohľad, uškrnul sa na neho.
"Harry, kamarát, nesadneš si pri nás?"
Harry pokrútil hlavou.
"Nie, ďakujem. Ja...som unavený," dodal a vyšiel do izby. Celou cestou premýšľal nad myšlienkou, čo mu napadla. Ale bol by toho Ron schopný? V každom prípade si to musí overiť. Rozhodol sa, že v noci sa vyberie do knižnice.
Trvalo dosť dlho, kým sa mohol bezpečne vytratiť. Dean s Nevillom rozoberali ako je to možné, že sa Hermiona tak zmenila. Zabudla na Freda, nebola ho ani pozrieť v nemocnici. A stále je s Ronom.
Harry prešiel ku knihám o elixíroch. Vybral ich zopár a posadil sa. Začal listovať až pokým nenarazil na to, čo hľadal.

Elixír lásky
Stačí iba dúšok a osoba okamžite zabudne na svoju predchádzajúcu známost a zamiluje sa do osoby, ktorá jej nápoj ponúkla.

Takže, toto sa stalo Hermione, elixír lásky. To si aj myslel, ale čo potom Fred? Pokúšal sa hľadať ďalej, ale nič nenašiel. Sklamene vrátil knihy na miesto, keď mu vtom padol zrak na malú nenápadnú knihu. Vytiahol ju a rýchlo ju prelistoval. A tam našiel odpoveď na svoju otázku.

Dúšok zabudnutia
Osoba, ktorá vypije tento elixír zabudne na všetko, čo sa stalo v jej minulosti. Rozsah zabudnutia sa určí dávkovaním. Zvyčajne jedna čajová lyžička zodpovedá jednému mesiacu.

Harry listoval v knihe a keď našiel protilátku, uškrnul sa. Áno, Ron bol jeho priateľ, ale toto sa mu nepáčilo. Bolo mu jasné, že to bol Ron. Taktiež vedel, že na elixír lásky neexistuje protiliek. Ale vedel, ako dosiahnuť, čo chcel.

"Hermiona, môžeš ísť na chvíľku so mnou?"
Hermiona prikývla, venovala Ronovi bozk a odišla za Harrym. Ten ju viedol k bývalej Dumbledorovej pracovni. Vošli do miestnosti a zastali pred mysľomisou.
"Čo to?" nedokončila. Harry vytiahol flaštičku s priezračnou tekutinou a vylial ju do misy. Hermionu chytil za ruku a s nádychom sa ponoril. V tej chvíli sa ocitli na vianočnom plese. Hermiona šokovane sledovala seba ako bozkáva vysokého ryšavého chlapca. Keď sa otočil, spoznala ho. Nebol to Ron, ale Fred.
"Čo to má znamenať?" zašepkala Harrymu pri pohľade na dvojicu. Vtedy sa spomienka zmenila. Zase tam bola ona s Fredom. Objímali sa, bozkávali a smiali. Vyzerali takí šťastní. Spomienka sa opäť zmenila. Stáli na chodbe, okolo nich veľa študentov. Práve vtedy začula Freda.
"Milujem Hermionu Grangerovú."
Vrátili sa späť. Hermiona mala v očiach slzy. Pochopila, spomienky sa jej vrátili. Skutočná láska bola silnejšia. Zvíťazila nad mocou elixíru.
"Ďakujem ti, Harry," riekla plačlivo. Harry prikývol a jemne sa na ňu usmial. Keď odišla, rozhodol sa uskutočniť druhú časť svojho plánu.
"TY!" ozvalo sa zrazu za ním.
Vedel, kto to je.
"Čo si jej urobil?" kričal Ron na neho.
"Ukázal som jej iba pravdu, Ron."
"Čo?...Čo to rozprávaš, akú pravdu?"
Harry ukázal flaštičku v ruke. Ron ju okamžite spoznal. Boli to spomienky. Zúrivo chytil Harryho za habit a zatriasol s ním.
"Ako si si to dovolil?"
"Ron, ty nemôžeš zmeniť osud. Oni dvaja majú byť spolu, ty to nezmeníš. Ani podvodmi," narážal na elixíry. Ron sa nadýchol a pustil ho.
"Už nie si môj priateľ," prehovoril mrazivým hlasom.
Harry túto reakciu čakal. Prikývol.
"Je mi to ľúto. Nemohol som to nechať len tak." Ron neveriacky odfrkol, otočil sa a odišiel.

Fred neveriacky hľadel na Harryho, ktorý mu podával čašu s nejakým nápojom.
"To mám vážne vypiť?"
"Áno, a uvidíš, raz mi za to poďakuješ." Dodal presvedčivo. Fred sa nadýchol a vypil nápoj. Zatočila sa mu hlava a padol späť na vankúš. Harry si vzdychol. Teraz stačí už len čakať.
"Harry, je v poriadku?" začul za sebou tichý hlas. Obzrel sa a uvidel Hermionu stáť medzi dverami. Prikývol a rukou ju zavolal k sebe. Sadla si vedľa neho a sledovala Fredovu tvár.
"Prečo nám to Ron urobil?"
"Asi preto, že ťa chcel pre seba. Žiarlil. Nedokázal sa zmieriť s tým, že si ho odmietla."
Hermiona smrkla.
"Nechcela som, aby to takto skončilo. Stratili sme priateľa."
"Ani ja som to nechcel."
"Hermiona?"
Fred sa zobudil.
"Tu som," chytila ho za ruku.
Fred sa usmial.
"Teraz už bude všetko v poriadku, však?"
Hermiona so slzami v očiach prikývla.

Ron hneď po škole zmizol. Odišiel a nikomu nepovedal, kam. Jediná osoba, ktorá to tušila bola jeho matka. Ale tá mlčala. Fred požiadal Hermionu o ruku a tá súhlasila. Asi rok po nich sa Harry oženil s Ginny.
Hermiona sedela vedľa Georga, Ginny a Harryho a veselo s nimi o niečom debatovala. Fred na ňu hľadel z kuchynského okna. Stále nemohol uveriť tomu, že bola jeho. Nikoho z nich by to ani nenapadlo. Po chvíľke vyšiel von. Po ceste pozdravil Billa s Fleur, podišiel k svojej manželke a sklonil sa k nej.
"Venuješ mi tento tanec?" zašepkal.
Zdvihla k nemu krásne hnedé oči a usmiala sa na neho. Vzal ju za ruku a viedol na parket. Pritisol si ju k sebe. Nemohol príliš, jej tehotenské bruško mu v tom trošku prekážalo. Vtom sa prudko nadýchla. Odtiahol sa od nej, pozorne ju sledujúc.
"Čo sa deje?"
Hermiona zhlboka dýchala. Pozrela na Freda.
"Mám bolesti," zašepkala. V tom okamihu jeho tvár výrazne zbledla.
"Ale...ale máš ešte 2 týždne..." koktal.
"To povedz niekomu inému" zašepkala.
V tej chvíli sa jej podlomili kolená, Fred ju však stihol zachytiť. Pozornosť hostí sa obrátila k nim. Hermiona uvidela pani Weasleyovú, ako sa k nim ponáhľa."
"Hermiona, čo sa deje?"
"Bábätko," odpovedala s námahou. Molly pozrela na bledú synovu tvár. Prikývol a vzápätí sa s manželkou odmiestnil do nemocnice.
Molly si vzdychla a otočila sa k hosťom.
"Vážení prítomní, neznepokojujte sa. Ako sa zdá, tak onedlho pribudne do našej rodiny ďalší člen." Prehovorila s úsmevom a zahľadela sa na mladomanželov. Harry pochopil, opätoval jej úsmev a čosi zašepkal Ginny.

Fred sa nervózne prechádzal po chodbe. Jeho žena je už 3 hodiny na sále a on stále nič nevedel. Pochodoval po miestnosti, keď k nemu podišiel liečiteľ.
"Pán Weasley?"
Fred prikývol. Mladý muž sa na neho usmial a ukázal smerom k izbe.
"Poďte so mnou prosím, chcem vám niekoho predstaviť."
Vošli do malej miestnosti. Bola plná malých postieľok.
"Vaša manželka odpočíva vedľa. Je v poriadku. Ale niekto by vás chcel vidieť prvý." Nasmeroval Freda smerom k jednej z postieľok. Fred dychtivo podišiel k nej a prekvapivo vydýchol. Ich bábätko. Dievčatko. Malo jemné hnedé vlásky a tmavé očká. Zívlo a vzápätí zaspalo. Fredovi od šťastia vyhŕkli slzy. Potom prešiel k vedľajšej izbe.
"Ahoj" zašepkal a chytil ženu za ruku. Hermiona sa na neho slabo usmiala.
"Videl si ju?"
Fred prikývol.
"Je krásna...podobá sa na teba." Povedal manželke a venoval jej bozk.
"Mali by sme to oznámiť domov," dodala Hermiona. Fred prikývol, vytiahol prútik a zašepkal zaklínadlo.

Oslava bola v plnom prúde, keď sa zrazu objavil záblesk a na svadobný stôl dopadol akýsi papierik. Molly ho zdvihla a po jeho prečítaní jej vhŕkli do očí slzy. Slzy radosti. Obrátila sa k rodine.
"Dievča" povedala s úsmevom.
"Tak potom Samantha." dodal George. Harry zdvihol pohár na prípitok.
"Pripíjam na nového člena rodiny. Samanthu Adrien Weasleyovú. Nech sa jej v živote darí."

Hermiona vyšla po schodoch. Potichu podišla ku dverám detskej izby a zazrela manžela, ktorý sedel v hojdacom kresle s bábätkom v ružových dupačkách. Veselo jej niečo pohmkával. Dievčatko spokojne mrnkalo.
"Ty si moja princezná, Samantha. Ocko ťa má veľmi, veľmi rád. Chcem, aby si vedela, že tu budeme vždy pre teba. Ja aj tvoja mama. Ty si náš poklad. Vieš to?" spýtavo sa pozrel na bábätko. Samantha sa na ocka zahľadela a venovala mu úsmev. Pochopil to ako súhlas. Pobozkal dcéru na líčko a uložil ju späť do kolísky. Hermiona k nemu podišla. Keď ju uvidel, pritúlil si ju k sebe. Spoločne stáli nad bielou kolískou a sledovali dieťa. Sam očividne považovala cumľanie pästičky za zaujímavejšiu prácu. Tvárila sa pri tom tak dôležito, že u Freda tým vyvolala smiech.
"Čomu sa smeješ?"
"Tuším zdedila tvoje prefektské gény. Tiež si sa tvárila niekedy tak dôležito."
Hermiona sa na neho zachmúrila. Fred sa opäť zasmial.
"Už sa ťa dlho chcem niečo opýtať," začala Hermiona pomaly. Pozorne sa zahľadela na manžela.
"Čo také?"
"Pamätáš sa na tú noc, keď sme boli na Rokforte a videli sme padať hviezdu? Čo si si želal?"
Fred pozrel na manželku.
"Predsa teba..." odpovedal s úsmevom a pobozkal ju.
"Tak potom sa ti to splnilo..." dodala so smiechom a bozk mu vrátila.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 21:07 | Reagovat

jj ndáherná powiedka!! weľmi sa ti wydarila... len škoda že Ron odišiel.. ale inaks welý príbeh...

2 aurora aurora | 30. června 2011 v 16:12 | Reagovat

nááádhernéééé...ale Ron ma naštval. George má pravdu :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama