STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Znamenie osudu

25. února 2009 v 16:30 | Jenny |  *Skladisko*
 





Osud sa nehrá s figúrkami alebo kartami...ale s našimi životmi...


Hermiona trávila časť leta v Brlohu. Spolu s Harrym prišli asi po mesiaci prázdnin..
"Máme pre vás jeden oznam," začal pán Weasley pri večeri, "zajtra totiž príde teta Muriel," dokončil.
"Ach nie..." zalamentovali George s Ronom.
"Prečo? Nie je až taká zlá," dodala Ginny. Naklonila sa k Hermione.
"Možno nám zase bude veštiť. A keď si tu aj ty, tak bude určite aj tebe."
Hermiona odfrkla.
"Neverím na veštenie. Sú to iba táraniny."
"Možno áno, možno nie" usmiala sa tajomne pani Weasleyová.


"Vitajte, tetuška," oslovil Ron tetu. Bola to staršia pani s čisto bielymi vlasmi. Posadila sa za stôl, kde už všetci sedeli. Spokojne sa poobzerala a premerala si nové tváre. Harryho a Hermionu.
"Tak, čo máte nové?" obrátila sa na Weasleyovcov. Každý z nich jej povedal jednu-dve vety. Po obede sa posadili do obývačky.
"Tak, kto chce, aby som mu vyveštila?"
Nikto sa neozýval. Obzerala sa okolo seba, kým nenatrafila na neveriacky sa tváriace dievča.
"Ty," ukázala na Hermionu, "poď sem. Vidím, že tomu neveríš. Musím ťa presvedčiť."
Hermiona podišla k starej pani. Nedokázala odporovať. Teta Muriel vzala jej ruku a pozrela sa na jej dlaň.
"Si veľmi inteligentná, trošku vzdorovitá. Taktiež tvrdohlavá. A tvoju lásku si získa muž s ryšavými vlasmi." Zašepkala jej. Hermiona sa začervenala a opatrne pozrela na Rona.
"Bude to niekto, kto je teraz v tejto izbe," dodala teta, vzápätí vybrala menšiu truhličku, ktorá vyzerala ako šperkovnica.
"Napíš mená všetkých mladých mužov z tejto izby a papieriky vlož sem. Truhličku zavri a dobre zamkni. Na Štedrý deň ju otvor a muž, ktorého meno ostane v nej, bude tvoja osudová láska. A jej znamením bude ten papier s menom."
"Prosím ťa, Ginny, snáď tomu neveríš?" pýtala sa neveriacky kamarátky. Tá pokrčila plecom.
"Mne vyšiel Harry a pozri na nás." Žiarivo sa usmiala, "mala by si to aspoň skúsiť, len tak, pre zábavu." Dodala.
Hermiona si vzdychla. Sadla si za stôl a začala písať mená. Začala Ronom, potom dvojčatá a nakoniec Charlie. Billa nepísala, keďže bol ženatý. Lístky opatrne zložila a skryla ich do truhličky. Veľmi tomu neverila, ale chcela to skúsiť. Zvedavosť v nej zvíťazila.

"Tak čo, Hermiona, čo máš nové?" s pobavením pozrela na dvojčatá a neveriacky si ich premerala. Uškrnula sa.
"Čokoľvek vy dvaja chystáte, mňa z toho vynechajte."
Už dávno si všimla, ako sa na ňu jeden z nich čoraz častejšie díva. Netušila, o čo mu ide, ale bola si istá, že niečo chystajú.
George si vzdychol a zdvihol sa na odchod. Fred však zostal sedieť. Hermiona na neho podozrievavo hľadela. Keď zachytila jeho pohľad, na tvár jej vystúpil jemný rumenec. Nadýchla sa a prešla k chlapcovi. Ten ju sledoval.
"Fred, čo to tu plánujete? Čo ste si na mňa vymysleli?"
Zahľadel sa na ňu.
"Prečo si myslíš, že je to žart?"
"A nie je?"
Fred jej pozrel do očí.
"Nie." Odpovedal pevne.
"Tak potom o čo ti ide?"
Chlapec sa nadýchol a potichu prehovoril.
"Čo keď o teba?"
Prekvapene na neho pozrela. Všimla si, ako mu sčerveneli končeky uší. To znamenalo, že hovorí pravdu.
"Ako to...o mňa..." spýtala sa nechápavo.
Fred sa postavil, chytil ju za ruku a vytiahol k sebe. Nestihla sa ani nadýchnuť.
"Možno takto," zašepkal a pobozkal ju. Hermione sa zakrútila hlava a roztriasli kolená. Narýchlo sa od Freda odtrhla, venovala mu ustráchaný pohľad a vybehla do izby, zanechajúc ho za sebou. Fred za ňou zmätene hľadel. Potom si vzdychol a rozhodol sa ísť tiež spať. Myšlienkami však ostával pri dievčati, ktoré ho práve nechalo samého stáť na chodbe.

Hermiona sa rozhodla, že odteraz si bude dvojčatá viac všímať. Najmä Freda. Nechcela si priznať, že je to preto, lebo sa jej páči. Nahovárala si, že chcela zistiť, čo majú za lubom. Kvôli jeho bozku nemohla spávať. Často sa jej snívali podivné sny. Ako tak na neho hľadela pri raňajkách, prisadla si k nej Ginny. Zachytila jej pohľad a uškrnula sa.
"Onedlho sú Vianoce, Hermiona," zašepkala jej. Hermiona sa prekvapene strhla.
"A?"
"Otvoríš skrinku," dodala Ginny. Hermiona si vtedy spomenula na veštbu tety Muriel.
"Ach, áno, máš pravdu."
Venovala chlapcovi ešte jeden pohľad a zdvihla sa od stola. Kráčala chodbou, keď ju zrazu nejaká ruka strhla za gobelín.
"Čo to?..." zašepakala preľakane.
"Prečo ma stále sleduješ?"
Ten hlas okamžite spoznala. Nasadila prísny výraz.
"Chcem zistiť, o čo vám ide."
Fred si vzdychol.
"Myslím, že som ti to už povedal," odpovedal a zahľadel sa na ňu, "ty mi neveríš, však?"
Pokrútila hlavou, hoci chcela opak. Vedela, cítila, o čo mu ide.
"Potom ťa budem musieť presvedčiť," povedal a pritiahol si ju k sebe. Šokovane mu hľadela do očí. On sa však usmieval. Sklonil sa k nej a prudko ju pobozkal. Cítil, ako sa jej telo zachvelo. Tentoraz ho však neodstrčila. Pritiahla sa bližšie. Ostali tak hodnú chvíľu, keď sa napokon od seba odtrhli. Mali zrýchlený dych, ako po behu.
"Tak už mi veríš?" spýtal sa dievčaťa. Prikývla. Pristúpila k nemu bližšie a bozk mu vrátila.

Na Vianoce prišli všetci do Brlohu.
Rozhodla sa, že skrinku otvorí. Dúfala, že v nej bude meno chlapca, na ktorého stále myslí. Nadýchla sa a zdvihla veko. Naozaj, bol tam iba jeden papierik. Pozrela na Ginny, ktorá sa usmievala.
"No tak, roztvor ho!" súrila ju.
Hermione sa triasli ruky, keď papier otvárala. Keď zazrela meno, ktoré na ňom bolo, v šoku si musela sadnúť. Papierik sa jej vyšmykol a padol na zem. Ginny ho zdvihla a po jeho prečítaní sa zatvárila spokojne.
"Vedela som to!" kričala a mávala papierikom.
"Ginny, tichšie..." vyhŕkla Hermiona. Papier jej vytrhla a schovala ho pod vankúš. Vzápätí však obe vyprskli smiechom. Po chvíli sa vybrali do kuchyne. Netušili, že ich niekto počúval.
Ron počul dievčenský smiech a zbystril pozornosť. Začul prekvapený výkrik, potom ticho a znova smiech. Onedlho dievčatá odtiaľ vyšli. Vkĺzol do izby a poozberal sa okolo. Zrak mu padol na neupravený vankúš. Podišiel k nemu a zodvihol hol Bol tam akýsi papierik. Roztvoril ho a šokovane si prečítal meno na ňom. Fred Weasley. Na stole uvidel truhličku, hneď ju spoznal. Patrila Hermione. Dostala ju od tety Muriel.A mala...mala jej vyveštiť pravú lásku. Opäť pozrel na papierik.
"Fred? Fred je jej skutočná láska?" povedal si sám pre seba. Vzápätí pokrútil hlavou a papierik vrátil na svoje miesto. Vzdychol si a vyšiel z izby.
Na schodoch stretol dvojčatá.
"Fred, môžem s tebou hovoriť?" spýtal sa a ukazoval na svoju izbu.
Brat na neho prekvapene pozrel, ale prikývol.
"Čo je medzi tebou a Hermionou?" vyhŕkol len čo zavrel dvere.
Fred sa na neho vyplašene pozrel.
"Ako?"
"To je jedno ako to viem, odpovedz mi, prosím,"
Fred si vzdychol a posadil sa na posteľ.
"Asi...teda určite...zamiloval som sa..."
Ron prikývol. Túto odpoveď čakal. Usmial sa na brata.
"Toto som chcel počuť. A už si jej to povedal?"
Záporne pokrútil hlavou.
"Ale mal by si..."
"Viem...ale..."
"Žiadne ale neexistuje," skočil mu Ron do reči.
"Čo keď odmietne?" zašepkal Fred predstavujúc si svoj prázdny život bez nej.
"Neodmietne, uvidíš."
"Ako to vieš?"
"Ver mi," povedal stručne Ron. Pobral sa k dverám.
"Počkaj tu, pošlem ju sem." Povedal skôr ako Fred stihol zareagovať.

"Hermiona, môžeš ísť na chvíľu so mnou?" Dievča zdvihlo pohľad od knihy a prikývla. Vyšla za Ronom po schodoch, keď ju zrazu strčil do jednej z izieb a zatvoril dvere.
"Hej, čo to znamená?" vykríkla šokovane.
"Ahoj," pristúpil k nej.
Prekvapene sa otočila. Keď sa stretla s pohľadom jeho očí, roztriaslo sa jej celé telo.
"Ahoj."
"Chcem ti niečo povedať," začal, pričom sa k nej priblížil asi na krok.
Sledoval pohľad jej krásnych očí. Očí, ktoré tak miloval. Áno, miloval. Nadýchol sa.
"Milujem ťa," zašepkal, pričom ju jemne pobozkal. Vzápätí sa odtiahol, čakajúc jej reakciu.
Hermione sa triasli kolená. Tuším začnem veriť na to veštenie, pomyslela si v duchu. Prikročila bližšie k chlapcovi a bozk mu opätovala.
"Aj ja teba..." šepla mu pozerajúc do očí.
Fredovi sa od šťastia rozbúchalo srdce. Zovrel ju v náručí a od radosti sa s ňou zatočil.

"Oci, no tak poď už..." ozvali sa 2 chlapčenské hlasy v predsieni. Zívajúci Fred zišiel po schodoch, pričom si naťahoval čapicu. Za ním veselo cupitalo asi 5-ročné dievčatko s medvedíkom v ruke.
"A nieže zase niečo u starej mamy vyvediete, jasné?" ozvalo sa z kuchyne.
Dvojčatá sa na seba uškrnuli.
"Nevan, Matt, počuli ste ma?" objavila sa pri nich mama. Za ňou kráčal desaťročný hnedovlasý chlapec. Uškrnul sa na bratov a obliekol si bundu.
Hermiona si synov pozorne prezrela. Vzápätí sa usmiala.
"To som si myslela. Accio!" vyriekla s prútikom namiereným na vrecká dvojčiat. V tej chvíli z nich vyletelo množstvo rôznofarebných vecí.
"Mami!" ozval sa Nevan nahnevane a začal si niečo mrmlať popod nos.
Hermiona si vzdychla, neberúc ohľad na synove slová. Obliekla dievčatko a vzápätí deti skontrolovala. Vzdychla si a každého si premerala pohľadom.
Matt a Nevan sa na ňu mračili, David začal diskutovať s Austinom a Michelle sa zúrivo snažila obliecť medvedíka do kabátika. Fred sa na ňu usmial a pomohol jej.
"Ďakujem, ocko" uprela na neho čokoládové očká.
"Dobre, môžete ísť, ale poslúchajte starých rodičov, rozumiete? Spýtala sa prísne, pričom zamerala svoj pohľad na dvojčatá. Obaja chlapci si vzdychli a prikývli. Fred sa pri pohľade na nich uškrnul. Táto scéna mu bola známa. Raz ju totiž absolvoval. Ale vtedy bol v tej istej pozícii ako teraz jeho synovia. Venoval manželke bozk.
"O chvíľu som späť," zašepkal jej.
Prikývla a zakývala im skôr, než zmizli v kozube. Otočila sa a s povzdychom sa poobzerala okolo. Jemne si pohladila šesťmesačné bruško a usmiala sa. Prešla k skrinke a vytiahla z nej starú drevenú šperkovnicu. Otvorila ju a rozvinula papierik v nej. Bolo na ňom meno jej manžela. Jednoduchý kus papiera, ktorý sa stal znamením jej osudu.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Tez Tez | Web | 28. června 2009 v 18:42 | Reagovat

Krásne, moc moc hezky napsané. Tohle se ti doopravdy povedlo...

2 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 21:16 | Reagovat

jj naozaj skwelá powiedka... a moj milowavý happy end :D

3 Werush Werush | Web | 29. října 2009 v 8:49 | Reagovat

prekrásne :)) nádherná jednorázovka,,, mne by také niečo nenapadlo :D... fakt sa mi veľmi páči :)

4 Harry3366 Harry3366 | 4. února 2010 v 12:19 | Reagovat

velmi sa mi to paci lebo to nejde podla harryho pottera knihy pokial viem hermiona mala byt s ronom a tu naopak podla mna je to velmi dobre napisane  :-)

5 aurora aurora | 30. června 2011 v 16:05 | Reagovat

toto som objavila až teraz :-) veľmi dobre napísaná a som rada že Ron nežiarlil :D

6 Anne* Anne* | 9. listopadu 2011 v 23:04 | Reagovat

Ach keby to bolo tak jednoduché a krásne aj v reálnom živote .. nádherná poviedka :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama