STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Souhait-1.časť

5. března 2009 v 13:43 | Jenny |  *Souhait*
Každé želanie má svoju silu...

"Čo tu tak sama?" ozvalo sa za Hermionou.
"Nie som sama, mám spoločnosť." ukázala so smiechom na Krivolaba.
Chlapec sa zasmial.
"Môžem sa pridať?"
Prikývla.
"Čo to čítaš?"
"Vážne ťa to zaujíma?" spýtala sa pobavene. Zatváril sa urazene.
"Náhodou...áno," nevinne priznal a oprel si ruku o jej chrbát. Zachvela sa.
"Dejiny mágie," odpovedala a snažila sa, aby sa jej netriasol hlas.
"Hmmm, hneď som si myslel, že to bude niečo zaujímavé," zaškeril sa.
Hermiona sa odula.
"Zábavať sa môžeš ísť inde," odvrkla namosúrene a vstala.
Vtom ju zachytil a pritiahol späť.

"Nechoď ešte," žobronil. Vycítila zmenu spodného tónu jeho hlasu. Pozrela do jeho lieskoorieškových očí a zatajila dych.
"Fred, ja..."
"VEČERA!" zakričala pani Weasleyová. Hermiona od Freda odskočila a venovala mu plachý úsmev. Prešli do kuchyne, kde sedel zvyšok rodiny. Harry na nich vrhol prekvapený pohľad, ale nič nehovoril.
Fred sa vidličkou prehŕňal v jedle a ukradomky sledoval Hermionu. Jej tvár vždy nadobudla jemnú ružovú farbu. Ginny zachytila bratov pohľad a uškrnula sa.
"Tak, my s Hermionou už pôjdeme spať, však?" významne na ňu pozrela. Vzdychla si a prikývla.
"Pôjdem s vami, už aj ja som unavený," vyskočil Fred, pričom lakťom drgol svoje dvojča. George na neho začudovane hľadel, ale postavil sa aj on.
"Presne, ja idem tiež," povedal, keď pochopil, čo sa od neho očakáva.
Dvojčatá zaželali dobrú noc a vyšli po schodoch za dievčatami. Po ceste stretli Hermionu vychádzajúcu z kúpeľne.
"Dobrú noc," zašepkal jej. Jemne sa na neho usmiala a prešla mu špičkami prstov po líci. Vzápätí sa zháčila a ruku stiahla dolu. Usmiala sa a prešla do Ginnynej izby.
Fred si dlaňou prechádzal po líci, na ktorom cítil jej dotyk.
George si odkašľal, čím ho vytrhol zo snívania.
"Čo je?"
"Čo sa tu deje?" spýtal sa brata.
"Ako, čo teraz myslíš?"
"Nie som slepý," odvrkol, ale oči mu svietili, "tebe sa Hermiona páči, však?"
"Prečo si to namýšľaš? Nemáš k tomu dôvod." odpovedal pevne, pričom sa na Georgeovej tvári objavil úžas.
"Nemám na to dôvod, no jasné..." treskol sa akoby po čele, "mne sa toto celé iba snívalo." dokončil pobavene a prešiel do izby.
"Hermiona, čo sa deje?"
"Ja...ja neviem," habkala zničene. Cítila niečo, niečo medzi ňou a tým vysokým ryšavovlasým chlapcom. Ale definovať to nevedela. Láska? Príťažlivosť? Alebo len priateľstvo?
Ginny ju sledovala.
"A Fred?" nadhodila jemne, pričom sledovala kamarátkinu reakciu. Nemýlila sa. Hermionina tvár zružovela, oči jej zažiarili a jemne sa usmiala.
"Čo s ním?" spýtala sa akoby nič.
"Zamilovala si sa?"
"Neviem...asi..áno."

"Ahoj, čo porábaš?" ozvalo sa nad ňou.
"Čítam, zase..." odpovedala bez toho, aby zdvihla hlavu. Vedela kto to je.
Fred sa posadil vedľa nej.
"Veď sú Vianoce..."
Hermiona sa zasmiala.
"A vtedy sa nesmie čítať?"
"Nie," podotkol pobavene.
Chvíľu bolo ticho.
"Hermiona, ja..."
Hermiona sa prudko postavila.
"Musím ísť, niečo...niečo dorobiť..." povedala ľahko. Dúfala, že nie je počuť tlkot jej srdca. Pozrela na zmäteného Freda a vybehla do izby.
Zabuchla za sebou dvere.
"Čo sa to deje? Prečo som ušla? Som ja ale hlúpa." Otočila sa, že otvorí dvere, keď do niekoho vrazila.
"Prepáč..." zastala, keď uvidela o koho ide. Pozeral na ňu s túžbou v očiach. Bol blízko...príliš blízko.

o rok neskôr
"Poď von..." dobiedzal už asi po stýkrát.
"Nemôžem," protestovala so smiechom.
"Môžeš, ja ti dovolím," žobronil. Pozrela na neho.
"Dobre, ale iba na chvíľu," pripustila. Poskočil ako malý chlapec a zmizol v izbe. Onedlho sa odtiaľ vynoril so šálom a rukavicami.
"Ideme!" zavelil.
Vonku už snežilo. Bola tma, svietili len pouličné svetlá.
"Zatancujme si," navrhol zrazu. Neveriacky na neho pozrela akoby mu preskočilo.
"Čo?"
"Zatancujme si," zopakoval s úsmevom, pričom jej ponúkol ruku.
"Fred, cítiš sa dobre?" spýtala sa neisto so smiechom.
"Najlepšie," povedal a privinul si ju k sebe.
Aj keď to bolo smiešne, bolo to krásne. Nehrala síce hudba, ale napriek tomu to bolo čarovné.
"Vezmeš si ma?" spýtal sa znenazdajky.
Hermiona zalapala po dychu.
"Čože?"
"Vydáš sa za mňa?" zopakoval otázku, pričom pokľakol. Oči mal uprené na ňu, túžobne očakávajúc odpoveď.
"Áno..." zašepkala.

Stála pred zrkadlom. Mala jednoduché biele šaty a vo vlasoch vpletené kvietky. Sedmokrásky. Oči jej žiarili šťastím. Bol to jej deň. Deň s veľkým D.
"Pripravená?" ozval sa hlas a vo dverách sa objavila čiernovlasá a ryšavovlasá hlava.
"Áno." Prikývla priateľom a usmiala sa. Zhlboka sa nadýchla a nasledovala ich do záhrady.
"Frederick Nevan Weasley, beriete si Hermionu Jean Grangerovú za zákonitú manželku, budete ju milovať a ctiť, a stáť pri nej v dobrom i zlom, kým vás smrť nerozdelí?"
"Áno," odpovedal Fred hrdo.
Hermiona Jean Grangerová, beriete si Fredericka Nevana Weasleyho za zákonitého manžela, budete ho milovať a ctiť, a stáť pri ňom v dobrom i zlom, kým vás smrť nerozdelí?"
"Áno."
Z moci, ktorá mi je daná, vás vyhlasujem za manželov. Môžete pobozkať nevestu." Usmial sa oddávajúci na Freda. Ten sa s úškrnom otočil k svojej manželke.
"Milujem ťa," zašepkal a pobozkal ju. Všetci začali tlieskať. Pani Weasleyová a Hermionina mama sa rozplakali.
"Myslím, že sú stvorení jeden pre druhého," podotkla Ginny sledujúc brata a priateľku, ako tancujú. Boli tak pritisnutí k sebe, že pochybovala, že môžu dýchať.
"Vždy som myslel, že tam bude stáť Ron," zakrútil hlavou Charlie.
"Ja tiež," pridal sa Bill, pričom mu na kolenách poskakovala jeho 2-ročná dcéra Audrey.
"Smiem prosiť," otočil sa Harry na manželku. Ginny sa uškrnula a vstala.
"Už som myslela, že sa ma ani nespýtaš."
S 8-mesačným bruškom sa im netancovalo pohodlne, ale Harrymu to nevadilo. I keď nevedel, ako dlho budú takto šťastní, keďže Voldemort ešte žil, vedel, že si treba vychutnať každú chvíľu, ktorú strávi s rodinou. Lebo čas uteká rýchlo. Každý deň prichádzali správy o úmrtiach a on sa modlil, aby to nebol nikto z jeho blízkych či priateľov. V tej chvíli, ani nevediac prečo, sa pozrel na mladomanželský pár. Vzápätí odvrátil zrak. Pri tejto myšlienke sa zachvel.

Hermiona bola šťastná. Bola vydatá už 2 roky. V práci sa jej darilo. Pracovala na Ministerstve ako odborný asistent. Práca ju bavila, rada pomáhala ľuďom.
A dnes...dnes zistila niečo, vďaka jej svet získal plnší význam. S radosťou očakávala príchod manžela. Prebrala sa z myšlienok, keď začula buchnúť hlavné dvere.
"Ahoj," zašepkala tajomne.
"Čo sa deje?" preľakol sa Fred pri pohľade na jej výraz.
"Stalo...stalo sa niečo?" zneistel.
"Teda...nie...teda áno, ale nič zlé, neboj sa," prehovorila rýchlo, keď uvidela výraz jeho tváre.
"Čo teda?"
Hermiona sa nadýchla a pozrela na neho s rozžiarenou tvárou.
"Čakáme bábätko," zašepkala šťastne.
"Čože? Vážne? Naozaj?" spýtal sa prekvapene. Prikývla.
"Si rád?"
"Že či, som najšťastnejší muž na svete!" zvýskol, pričom ju zdvihol so zeme a zatočil sa s ňou.
"Ahoj, ja som tvoj ocko," prehovoril k brušku, "a toto je tvoja mama."
Hermiona sa zasmiala.
"Myslím, že mňa už pozná."

"Tak, ako sa má môj obľúbený synovec?" spýtala sa Ginny Hermiony. Tá sa zasmiala.
"Tvoja obľúbená neter sa má dobre. Myslím, že zdedila váš talent na metlobal." Vzdychla si.
"Ako vieš, že to bude dievča?" mudroval Ron.
"Skrátka viem."
"Ja som tiež vedela, že James bude chlapec," skočila jej do reči Ginny, mračiac sa na Rona.
"Fred, čo by si chcel ty?" obrátil sa Harry na kamaráta. Ten pokrčil pleciami.
"Vskutku, je mi to jedno. Len aby bolo zdravé. A malo ryšavé vlasy," uškrnul sa pri pohľade na manželkin výraz.
"Ako pokračuje pátranie po Voldemortovi?" obrátil tému Bill.
Harry si vzdychol.
"Nič moc, ale mám pocit, že sme blízko."
"Máš v nás oporu, vieš to, však?" spýtala sa Hermiona.
Harry prikývol a usmial sa.
Hermiona zrazu zbledla.
"Hermi, čo sa deje?" zneistel Ron pri pohľade na švagrinu.
"Bolesť...prudká..." vydýchla znepokojene.
"Ideme k sv. Mungovi," Fred sa nervózne zdvihol zo stoličky, "povedzte to mame a príďte za nami."

"Nenávidím ťa, Fred Weasley, to je tvoja vina, že som tu!" kričala Hermiona. Fred sa bojazlivo usmieval.
"Viem, miláčik,"
"Ak budem od teba počuť, že chceš ešte jedno dieťa, tak si ho porodíš sám, rozumieš?" zvreskla na manžela. Vtedy sa miestnosťou ozval detský plač.
"Je to dievča. Je krásna," ozval sa liečiteľ. S úsmevom podal bábätko rodičom. Fred sa bál od radosti nadýchnuť. Bola nádherná.
"Bude mať ryšavé vlasy," podotkla so slzami v očiach Hermiona.
"Mal som pravdu," zašepkal Fred.
"Prepáč, že som kričala, nemyslela som to vážne," ospravedlňovala sa Hermiona.
"Ja viem," prikývol Fred, pričom hladil dcéru po rúčke.
"A chcem mať ešte deti, veľa," dodala Hermiona.
"Ja viem," zopakoval Fred s úškrnom.
"Aj keď budú mať ryšavé vlásky," vydýchla a privrela oči. Fred vzal bábätko a vyšiel na chodbu.
"Ahojte, chcem vám niekoho predstaviť," prehovoril k rodine. Všetci sa razom otočili k nemu.
"Toto je moja dcéra...Cori Isabelle Weasleyová." Podal dieťa svojej mame, ktorá sa od dojatia rozplakala.
"Ahoj, Cori," zašepkal Ron, pričom jej potriasol malou ručičkou. Dieťa sa na neho usmialo.
"HA, pozrite, usmiala sa. Budem jej obľúbený strýko." Dodal s úškrnom.
"Hermiona je v poriadku?" spýtal sa Harry, pričom študoval bábätko.
"Je. Akurát zaspala. Je vyčerpaná."
"Vynadala ti?" sondoval George. Jemu Alicia nadávala dlho po pôrode.
Fred sa uškrnul a prikývol.
Malá si zívla.
"Asi by si ju mal ísť uložiť," vrátila mu matka dieťa.
"Je krásna," dodala s úsmevom.
"Je môj poklad," šepol Fred smerom k bábätku.

Hermiona sa zobudila na hrmot. Pozrela na posteľ vedľa seba. Bol preč. Zamračila a a zišla dolu schodmi, keď začula hlasy. Jeden z nich bol manželov a druhý...
"Harry! Čo sa deje?" zvolala prekvapene.
Muži sa k nej obrátili s kamennými tvárami.
"Nič, zlatíčko, choď si ľahnúť," začal rýchlo Fred. Ona sa však zahľadela na Harryho. Mal ustarostený pohľad.
"Našiel si ho, však?" zašepkala. Prikývol.
"Idem s vami!" začala rozhodne.
"Nie," zakrútil hlavou Fred, pričom ju postrkoval späť k spálni, "ani nápad."
Chystala sa namietať.
"Nie," odpovedal Fred pevne, pozerajúc manželke do očí.
"Ale ty ideš, však?" vyjachtala vystrašene.
Nemusel odpovedať, prečítala si to v jeho očiach.
"Kedy?" spýtala sa šeptom.
"Dnes v noci," odpovedal Harry.
Pozrela pomimo a uvidela manželov batoh.
"Ty si chcel ujsť?"
"Nie, ja...chcel som ti nechať odkaz," prehovoril potichu. Díval sa jej do očí.
"Musíme už ísť, pobozkaj za mňa Cori." zašepkal, pričom jej dal bozk.
Vzali si veci a pristúpili k dverám.
"Harry!"
Muž sa otočil.
"Áno?"
"Prosím, vráť mi ho späť." Zašepkala, pričom pozrela na manžela. Chabo sa usmial.
"Neboj sa, vráti sa ti." Dodal Harry s úsmevom.

"Už je to pár týždňov, čo zmizli." Vzdychla si pani Weasleyová. Spolu s Ginny a Hermionou sedeli s deťmi v kuchyni.
Zrazu sa nad nimi objavil záblesk a na stôl dopadol papier.
"Ministerstvo padlo. Boj začal."
Hermiona vyjavene hľadela na Ginny. Tá prikývla. Podala spiaceho Jamesa matke, Hermiona pobozkala Cori, ktorá spokojne spala. Premiestnili sa na ministerstvo. Hermiona v diaľke uvidela manžela.
"Fred!" vykríkla, pričom sa rozutekala k nemu.
"Čo tu robíš?" spýtal sa prekvapene a nahnevane, "máš byť doma, v bezpečí."
"Nie..." nestihla dokončiť, pretože ich minula spŕška kliatob. Vytiahli prútiky a zapojili sa do boja.
Fred sa zrazu strhol. Zachytil nejasný pohyb, ktorý mu roztrhol srdce.
"NIE!" vykríkol zničene, pričom sa ponáhľal k manželke. Vyslal kliatbu na smrťožrúta vedľa nej. Harry medzitým bojoval s Voldemortom.
"Hermiona, nie!" zreval Ron, pričom sa ponáhľal bratovi na pomoc.
Vtedy sa ozval oslavný výkrik. Voldemort padol. Vyčerpaný Harry uvidel priateľov. Šokovane zazrel Hermionu ležať vo Fredovom náručí a on plakal.
"Čo sa stalo?" spýtal sa potichu s vyvalenými očami. Ginny pribehla k nim. Mala roztrhnutý habit a na tvári škrabanec. Inak bola v poriadku.
"Hermiona..." kričal Fred, pričom triasol jej telom. Vedel, že je to márne. Vedel to už, keď ju videl padať. Ale jeho myseľ to odmietala.
"Fred," položil mu Ron ruku na plece a so zaslzenými očami pozrel na brata. Ten pokrútil hlavou.
"Nie!" zosypal sa. Hľadel do tváre ženy, ktorú miloval. Oči mala zavreté a jej tvár bola bledá.

Stál pri hrobe svojej manželky. Slová kňaza nevnímal. Vnímal len žiaľ, ktorý obklopil jeho srdce. Všetci sa tešili, pretože konečne bol mier. On však nie. Stratil osobu, na ktorej mu záležalo najviac.
"Fred, my už pôjdeme. Nebuď dlho." Začul matkin hlas. Na rukách držala Cori a so slzami v očiach sa pobrala domov.
Fred vošiel do miestnosti. Stále ju tam cítil. Boli tam jej veci. Nalial si whisky a sadol na pohovku. Duto hľadel do okna. Už mesiac ubehol od pohrebu, ale nič sa nezmenilo. Dcéru odmietal vidieť. Túžil sa utopiť vo svojom žiali.
"Fred, takto to ďalej nejde," prihovorila sa mu nahnevane Ginny.
"Ako čo?" prehovoril mrazivým hlasom, hral sa s obrúčkou.
"Toto," ukázala okolo seba, "tvoj život..."
"Čo s ním?" prehovoril ľahostajne. To Ginny nazúrilo.
Keby ťa videla Hermiona," začala.
"Ale Hermiona ma nevidí, Ginny. Nevidí nič. Je mŕtva," odpovedal duto a s kamennou tvárou sa otočil k sestre.
"Ale ty nie!" vykríkla, pričom mu vytrhla fľašu z ruky, "a malá tiež nie!"
Položila dieťa vedľa neho.
"Tak sa správaj ako otec!" povedala a odišla. Cori zamrnkala a otvorila tmavé šedé očká. Fred si vzdychol a zahľadel sa na ňu. Hľadela priamo na neho a usmiala sa. Pritiahol si ju k sebe a chytil jej rúčku.
Molly chcela vojsť, ale keď zazrela Freda s dcérou, ostala stáť pri dverách a ticho sledovala.
"Ahoj, Cori," prehovoril Fred potichu. Ginny má pravdu. On má ešte dcéru, o ktorú sa musí postarať. Zrazu si uvedomil, ako sa správal a že to musí zmeniť.
"Je mi ľúto, ako som sa správal. Asi som nebol dobrý otec, však?" spýtal sa nežne.
"Vieš, ocko je zničený, lebo mamička tu nie je. Nečakal som, že tu bude s nami len tak krátko. Prajem si, aby si ju poznala. Aby ťa videla vyrastať. Ona to chcela. Chceš vdieť maminku? Pozri, tu je," ukázal dieťaťu fotografiu.
"Bola pekná, tak ako si ty. Viem, že som ťa dlho zanedbával, ale to sa zmení, uvidíš. Odteraz budem najlepší ocko na svete, sľubujem ti. Ty si môj poklad. Si kúsok z mamy a tým si pre ocka výnimočná. My dvaja to zvládneme. Vieš, ocko často nevie, čo robí." Dodal, pričom sa bábätko zasmialo. Zasmial sa.
"Tvoja mama to tiež hovorila."
Pristúpil k postieľke, do ktorej položil bábätko.
"Dobrú noc, Cori."
Molly si zotrela slzy z očí a potichu odkráčala do kuchyne.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | 3. května 2009 v 12:23 | Reagovat

Len pre preklad:Souhait znamená želanie...

2 Kim Kim | 11. května 2009 v 14:27 | Reagovat

áááá...to je tak smutné...prečo zomrela :-(

3 Bára SB Bára SB | Web | 1. července 2009 v 20:55 | Reagovat

smutné,smutné :-(

4 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 12. srpna 2009 v 21:26 | Reagovat

škoda že zomrela...  :-(  :-(  :-(

5 Zuzana Zuzana | 11. října 2010 v 14:33 | Reagovat

Ach jaj, zase budem mať depky budem si ich musieť vyliečiť nejakou inou aktivitou. Krásne a strašne smutné.

6 Karol Karol | Web | 20. srpna 2012 v 0:02 | Reagovat

To je nádherné, sice strašně smutné, ale nádherné, u konce mi málem spadla slza :.(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama