STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

2.časť

28. března 2009 v 12:12 | Jenny |  *Ten pravý*

"Ublížil ti?"
Pokrútila hlavou.
"Čo ste to tam vyvádzali?"
"Ja...ja neviem...Niečo sa deje...medzi nami dvoma..." vzápätí zmĺkla. Všimla si Fredovu zmenu nálady.
"Máš ho rada?" spýtal sa tíško.

Nevedela, čo mu má odpovedať, nepoznala odpoveď.
"Neviem."
"Ako to, že nevieš?"
"Neviem, proste neviem. Ale...niečo k nemu cítim..." bez sily sa posadila.
Niečo zamrmlal a zdvihol sa na odchod.
Od tej doby sa jej Fred vyhýbal. Občas ho zahliadla, ale ako sa ich pohľady stretli, zvrtol sa a odišiel. Nechápala to...alebo to skôr radšej nechcela chápať. Chýbal jej však...Stal sa jej priateľom ani nevedela ako.

"Môžem sa k tebe pridať?" začula známy hlas.
Prikývla bez toho, aby zdvihla pohľad od knihy.
"Dávno som ťa tu nestretol." prehovoril Malfoy.
"Nechcela som ťa stretnúť."
"Prečo?" spýtavo na ňu pozrel.
Pokrčila plecami a ďalej sa prehrabávala medzi regálmi.
Draco k nej prikročil. Stál tesne za ňou. Mohol cítiť jej vôňu.
"Prečo?" zopakoval otázku.
"Som z teba nervózna."
"Tak predsa. Všimol som si." Poznamenal akoby nič.
Prudko sa k nemu otočila.
"Čo sa to s nami deje?"
"Netuším, ale...páči sa mi to." Priznal. Sklonil sa k nej a pobozkal ju. JU! Humusáčku.
"Prestaň!" odstrčila ho, "ako si to predstavuješ?"
"Normálne, sme pár."
"Ale a čo tvoji priatelia?" poznamenala ironicky. Predsa len, bol Slizolinčan.
"Môžu mi byť ukradnutí. Som šťastný, keď som s tebou. Je to nevysvetliteľné, viem. Je to zvláštne, viem. Len mi nepovedz, že nie."
Hermiona na neho prekvapene hľadela.
"Celé roky si mi ubližoval. A teraz mi vravíš toto?"
"Ja viem, je to..." nedokončil.
"Neuveriteľné..."
"Ale ja cítim to isté," prehovorila Hermiona potichu.
"Hej?" spýtal sa.
Prikývla.
Vzal ju za ruku a pobozkal.
"Tak potom to pre nás začína." usmial sa Draco na svoju novú priateľku.

"Nemôžem tomu uveriť. Ty a Malfoy? Zbláznila si sa..." pokrútil Ron hlavou. Harry mu pritakával.
"Je to moja vec, nie?"
"Ale je to Malfoy!" zvýraznil Harry jeho meno.
"Vážne? Bez teba by som to nevedela!" ironicky prehovorila Hermiona, "ok, už musím ísť...a vy dvaja by ste sa mali pobrať na ihrisko." zamračila sa na priateľov a vybrala sa do knižnice. Zrazu ho zbadala. Sedel na schodoch, ktoré viedli do chrabromilskej klubovne. Zrejme sa snažil niečo naučiť. Držal knihu, ale Hermiona videla, že stále hľadí na to isté miesto na stránke.
"Ahoj..." riekla tíško.
Prekvapene zdvihol hlavu, ale keď ju uvidel, výraz jeho očí sa zmenil. Farba im stmavla.
"Ahoj," odpovedal chladne a uprel pohľad na knihu.
"Čo...čo to čítaš?"
"Transfiguráciu," odpovedal akoby nič.
"Chýbaš mi," vyletelo z nej. Prudko sa nadýchol a pozrel na ňu.
"Ale a čo tvoj nový priateľ?"
"Draco..."
"Hej, presne ten..."
"My.."
"Alebo vieš čo, radšej to nechcem vedieť. Ahoj." rozlúčil sa a zmizol na ceste k metlobalovému ihrisku.
"Čo sa to s ním deje?" pýtala sa nahlas sama seba.
"Ty sa mu čuduješ?" ozval sa za ňou dievčenský hlas. Bola to Ginny.
"Ako to myslíš?"
"Veď je to jasné..."
"Čo?"
Ginny prevrátila oči.
"Žiarli...On...Zamiloval sa do teba."
Hermiona na ňu vyjavene hľadela.
"Zamiloval?"
Ginny prikývla.
"Ale keď sa objavil Malfoy," zachmúrila sa, "tak sa stiahol. A vyhýba sa ti...To si si všimla, nie? No, poď, už bude zápas, nesmieme tam chýbať."

"Vitajte na zápase Chrabromil proti Slizolinu!" ozýval sa všade hlas Lee Jordana.
Ginny, Hermiona a Neville sedeli vedľa seba a odušu povzbudzovali svoj tím. Hermiona síce sledovala aj Draca, ale proti svojej vôli sa častejšie zahľadela na jedného z chrabromilských odrážačov.
"Hej, posuňte sa vy traja," ozval sa Hagrid, ktorý sa snažil sadnúť medzi nich. Zasmiali sa a urobili mu miesto. V tej chvíli Ginny zvreskla a vyskočila na rovné nohy. S očami o veľkosti tanierikov sledovala niečo na oblohe. Hermiona sa tam prekvapene zahľadela a to čo uvidela spôsobilo, že jej srdce vynechalo niekoľko úderov. Freda zasiahla dorážačka a on teraz padal v bezvedomí dolu. Profesorka McGonagallová ho síce spomalila, ale aj tak to bolo z riadnej výšky. Dopadol na trávnik a ani sa nepohol. Hermiona nedýchala a spolu s ostatnými sa k nemu snažila dostať. Nevnímala nič okolo seba. V jej mysli bol iba on.
"Fred!" zajkla, keď padla vedľa neho na kolená. Potriasla ním a do očí sa jej nahrnuli slzy.
"Fred, zobuď sa, vstaň!" kričala aj Ginny vedľa nej. Zvyšok tímu okolo nich vytvoril kruh. V diaľke zazrela aj Draca, ktorý ju užasnuto sledoval, ale bolo jej to jedno. Zrazu jej totiž všetko došlo.
Fred sa pohol. Niečo zamrmlal a sťažka otvoril oči. Prvé, čo uvidel, bola Hermionina uslzená tvár a Ginnin šokovaný výraz.
"Som v pohode," prehovoril potichu. Všetko ho bolelo, ale to mu bolo jedno. Možno sa mal radšej zabiť, aby sa nemusel pozerať, ako mu ten slizolinský bastart ukradol dievča.
"Pán Weasley, ležte, musíte do nemocničného krídla." začul profesorku Hoochovú.
"Som v pohode!" zopakoval zanovito a na dôkaz sa chcel postaviť, čo mu samozrejme celkom nevyšlo. Zatočila sa mu hlava. Pribehol k nemu George a podoprel ho.
"Žiadne námietky, pán Weasley, nemocničné krídlo a hneď!"
"Dobre, dobre, už idem."
Ihrisko sa vyprázdnilo. Hermiona ostala na ňom stáť, pričom hľadela na Draca. Striaslo ho. Niečo v jej pohľade mu napovedalo, že je koniec.
"Ja..." začala, "musím s tebou hovoriť."
"Je koniec, však?"
Prikývla.
"Prečo?"
"Pomýlila som si pojmy. Lásku a priateľstvo." upresnila.
"Ako to myslíš?"
Vzdychla si.
"Pozri, bol si všetko, po čom som kedy túžila. Stelesňuješ môj vysnívaný idol. Ale skutočnosť...je iná...Myslela som, že ti dám svoje srdce, ale...zistila som, že niekto ho už má."
"Tá červenovlasá lasica?"
"Presne tá."
Vzdychol si. Pristúpila k nemu a pobozkala ho na líce.
"Prepáč," zašepkala a začala kráčať späť do hradu.
Draco tam ostal stáť a premýšľal. Vždy myslel, že môže mať všetko. Ani len nepomyslel na to, že niekto ako Weasley, chudobný a ešte k tomu zradca krvi, môže získať to, čo malo byť jeho. Lásku jediného dievčaťa, o ktoré stál. A veľmi. Ale ona si vybrala jeho. A to je jeho koniec. Ale on sa im raz pomstí. Jej, za to, že mu zlomila srdce...a jemu za to, že mu ju vzal.

Fred sa prechádzal po ihrisku a premýšľal. O týždeň je koniec školského roka. Tešil sa domov, pretože tam nevidel každý deň Hermionu.
Počul za sebou kroky. Prudko sa obrátil, aby vynadal tomu, čo sa chystal ho otravovať.
"Hermiona?!" vypleštil oči. Oslnivo sa na neho usmiala.
"Hej, ja...Ako sa cítiš?"
"Už je to v pohode. Aj keď mi niekedy v hlave duní," zasmial sa. Vzápätí zmĺkol.
"Čo tu robíš? Kde máš Malfoya?"
"Rozišli sme sa. Teda, ja som sa s ním rozišla."
"Prečo tak odrazu?"
"Zistila som, že on moje srdce nemá...Niekto si ho stihol ukradnúť ešte pred ním." Zastala a zahľadela sa mu do očí, "a to si bol ty."
"Čo tým chceš povedať?"
"No, okrem toho, že ťa milujem?" zatvárila sa, že rozmýšľa.
"To naozaj?" preskočil mu hlas a oči sa mu vyjasnili.
"Naozaj."
Zvýskol, schmatol ju do náručia a zatočil sa s ňou.
"Som veľmi, veľmi šťastný."
"Ja tiež."
"Teraz bude všetko super."
"Bude..." odobrila mu to Hermiona a pobozkala ho.
Zdiaľky ich však niekto sledoval. Niekto, komu sa vôbec nepáčilo, čo sa práve stalo. Ale mal plány, ako to napraviť.

o štyri roky neskôr
Hermiona od seba odhodila prikývku. Bolo jej neznesiteľne teplo. Preklínala počasie. Prečo musí byť tehotná práve teraz? V lete? Zdvihla sa z postele a po schodoch zišla do kuchyne. Všade bolo príjemné ticho. Napustila si do pohára vodu a vypila ju na jeden dúšok. Dieťa v jej brušku sa nepokojne začalo prehadzovať.
"No tak, upokoj sa, mama len nemôže spať." prihovorila sa mu. Zdalo sa, že pochopilo. Usmiala sa.
"Ty budeš veľmi inteligentné, však?"
"To po tebe," začula za sebou. Fred v pyžame stál medzi dvermi. Strapatý a zívajúci, "prečo nespíš?"
"Nemôžem," odpovedala, " bolo mi teplo...tak som sa šla napiť."
Zasmial sa. Škaredo na neho pozrela.
"Nesmej sa, cítim sa ako balón."
"Neboj sa, onedlho budeš bez balóna." upokojil ju.
"Ešte dva týždne...večnosť."
"Ujde to, ani nebudeš vedieť ako. A potom...niekedy si to zopakujeme." uškrnul sa.
Zasmiala sa a spolu odišli spať.

"Ach, ahoj Ginny. Nevedela som, že si už tu." usmiala sa Hermiona na kamarátku.
"Prišli sme len teraz. James nemohol v noci zaspať a potom spal až do obeda." vzdychla si Ginny, pričom dojčaťu utierala prstíky od jedla. James sa na mamu usmial, pričom odhalil malý zúbok.
"Ale, ty sa pochváľ Hermiona. Ako sa cítiš ako mama?"
Hermiona sa zasmiala.
"Myslíš okrem toho, že som sa dávno poriadne nevyspala?"
"Hej, okrem. To totiž patrí k tomu."
"Tak potom skvele. Terry je úžasné bábätko."
"Fred ti pomáha?"
"Pomáha. Rozmaznávať malého." zasmiala sa Hermiona.
"Harry je taký istý. Ale na Jamieho nedá dopustiť."
"Ani Fred. Od malého sa ani nepohne. Začínam sa báť, že ho začne volať mama."
Mladé ženy sa zasmiali.
"Smejete sa na mne?" objavil sa vo dverách vysoký ryšavovlasý muž. Na rukách držal malého chlapčeka, ktorý spokojne odfukoval.
"Nie, láska, samozrejme, že nie." upokojovala Hermiona manžela.
"To som rád."
Bábätko sa v tej chvíli prebudilo. Terry pozrel na ocka veľkými čokoládovými očkami. Vzápätí sa rozkričal na plné kolo.
"Asi je hladný." podával syna manželke.
"No poď k mame, hladoško," prihovorila sa nežne bábätku. Terry sa zvonivo zasmial.

"Terry, okamžite si uprac tie hračky v obývačke." zakričala Hermiona na svojho štvorročného syna. Terry zdvihol hlavu od výkresu a položil farbičku.
"Ale mami, to tak musím nechať. Musím to ukázať ockovi." oduševne rozkladal mame, pričom sa posadil za stôl do kuchyne.
"Prečo?"
"Bol zvedavý na to, ako viem stavať lode." pochválil sa mame.
Zrazu začuli buchnutie vchodových dverí.
"No to je ocko, choď mu to rýchlo ukázať a potom upratať!" riekla prísne Hermiona.
Terry sa s radosťou rozbehol do izby a skočil otcovi do náručia.
"Ocko, čakal som na teba. Poď, niečo ti musím ukázať." viedol otca k stavebnici.
Fred sa s pýchou pozrel na dokonalý model plachetnice.
"Si veľmi šikovný, Terry."
Malý na neho s vďakou pozrel a opatrne loďku odniesol do svojej izby. Fred vošiel do kuchyne.
"Ahoj, čo to tu tak krásne vonia?"
"Večera," usmiala sa na manžela, "unavený?"
"Veľmi," zívol, ale vzápätí sa prebral, "ale na dnešné výročie som nezabudol," usmial sa na manželku a tuho ju objal. Presne pred desiatimi rokmi začali spolu chodiť.
"Ani ja," privinula sa k nemu.
"Tu sa nebude večerať?" objavil sa pri nich Terry. Fred sa zasmial, zdvihol chlapca a posadil ho za stôl. Odmalička sa rád napchával, hoci to na ňom nie je vidieť. Hermiona sa vždy čudovala, kam mu to jedlo mizne. Terry jej vysvetlil, že má tajný zásobník, "tak ako ťava, mami."

Po večeri chlapca uložila. Sedela vedľa neho na posteli a sledovala, ako spí. Čokoládové oči, také ako má ona, mal skryté za viečkami. Tmavé hnedé vlásky mal strapaté a vlhké po kúpaní. Ruku mal položenú pod hlavou a hlboko spal. Usmiala sa a dala mu bozk na líčko. Po špičkách vyšla z izby a privrela dvere. Musela mu sľúbiť, že zajtra pôjdu do parku na hojdačky, inak by nezaspal.
Ľahla si vedľa manžela. Pritúlila sa k nemu a spokojne spali.

Ráno, keď sa zobudila, Fred bol už v práci. O chvíľu sa otvorili dvere a do izby vbehol Terry.
"Mami, ideme do parku?" spýtal sa natešene.
Hermiona zívla a pozrela na hodiny.
"Najprv sa najeme a potom, dobre?" pohladila chlapca po vlasoch, "ale ešte predtým si treba umyť tváričku a zúbky, takže šup-šup."
Terry sa okamžite rozbehol do kúpelne.
O hodinu neskôr boli už obaja pripravení. Terry natešene poskakoval a v rukách držal autíčko.
"Poďme už, mami."
V parku bolo veľa detí s rodičmi. Terry sa rozbehol na jeho obľúbenú lavičku. Vždy si tam chvíľu posedel a sledoval okolie. Na svoj vek bol veľmi vnímaví, to už Hermiona s Fredom zistili.
Hermiona si k nemu prisadla. Ani jeden z nich si nevšimol muža, ktorý ich potichu pozoroval.
Draco sledoval, ako prišla do parku. Takisto si všimol malého chlapca, ktorý bol s ňou. Vzbudilo to v ňom žiarlivosť. To mal byť predsa jeho syn! Pozoroval, ako sa posadili na lavičku a ako Hermiona o chvíľu odišla po zmrzlinu. Pristúpil k chlapcovi.
"Ahoj, ako sa voláš?"
Terry pozrel na neznámeho muža.
"Terry Weasley." odpovedal pokojne.
"Koľko máš rokov?"
"Štyri."
"A kde sú rodičia?"
"Ocko je v práci a mama šla po zmrzlinu." vzápätí sa chlapec zháčil. Toto mu predsa oco zakázal. Rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Draco si všimol, ako znervóznel. Kútikom oka zachytil, že Hermiona sa už vracia. Rýchlo sa s chlapcom rozlúčil a odkráčal preč. V hlave dostával jeho plán presné kontúry.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 modroocko modroocko | 28. března 2009 v 20:57 | Reagovat

zacinám se bat dufam ze bude happyend:D.... jinak moc pekna:)

2 Bára Bára | Web | 30. června 2009 v 12:48 | Reagovat

Pěkná povídka :-)

3 Casion twoje SBéééééééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééééééčko!!! | Web | 13. srpna 2009 v 20:30 | Reagovat

jj pekná powiedka len dúfam, že sa enskončí smutne...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama