STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Kapitola 6

4. srpna 2010 v 12:16 | Jenny |  *Viva la amor*
viva la amor
To je neskutočné! Mala som naplánovaný tento článok na 8:00 a nič! čo sa zase na tom blog.cz deje? vôbec mi neberie naplánované články... des a hrôza...
Takže, troška s oneskorením...

Venovanie: Nellie, Lily, Ketinka, CajushHP, Michaelammm, Black Star, Tez, Valli, Chris, ostruzinka, SasQa, soraki


"Tak, som hotová," zvestovala Ginny a obzerala sa v zrkadle.
"Ukáž sa mi," ozvala sa Ginny z kuchyne, kde popíjala čaj.
Hermiona vošla do kuchyne a otočila sa okolo svojej osi, "môže byť?"
Ginny sa zachichotala, "že či môže byť? Ak ťa uvidí v týchto šatách a hneď sa na teba nevrhne, tak neviem, neviem..."
Hermiona očervenala, "Gin, prestaň... je to len večera."
"Iste," zatvárila sa Ginny kyslo, "a ja som Merlinov pomocník."
"Je to len večera," zopakovala Hermiona. Pozrela na hodinky. Už je čas.
"Fajn, musím už ísť. Keď sa Nathan zobudí, daj mu prosím ťa večeru a ..."
"Hermiona," stopla ju Ginny s úsmevom, "nezabúdaj, že mám doma dve deti."
Hermiona sa zasmiala a odišla.

Čakal na ňu pred ministerstvom. Nervózne sa prechádzal hore-dolu.
Čo keď nepríde?
Čo keď si to rozmyslela?
Čo keď jej niečo do toho prišlo?
Čo keď...
Zastal. Už nebola žiadna možnosť na pokračovanie tohto monológu. Žiadne čo keď.
Pretože...
Prišla.
Mala na sebe nádherné červené šaty a usmievala sa. Bola úchvatná.
Bola tým najkrajším stvorením aké kedy videl.
Pomaly prehltol.
"Ahoj," začala nervózne.
Takže nie je sám, kto nie je vo svojej koži. Pousmial sa.
"Ahoj," odvetil, džentlmensky jej podal ruku, "môžeme?"
"Môžeme."

Viedol do jednej z najkrajších reštaurácii v Šikmej uličke. Kým čakali na ich stôl, dôkladne si ho poobzerala.
Vyzeral skvele. Vek mu na krásne neubral, priam naopak. Pristalo mu to.
Všimol si jej pohľad a ona sa celá červená odvrátila.

Večera bola úžasná. A chutila jej nejako... výnimočne. Bolo to jeho spoločnosťou? Cítila sa tak zvláštne. Páčili sa jej pohľady, ktoré jej venoval. I ten jeho šibalský úsmev.
Páčil... páčil sa jej celý.
Rozprávali sa. O všetkom. O Fredovi, o Astorii, o Nathanovi i o Selene. O všetkom. Smiali sa na výmysloch svojich detí. Boli takí rovnakí. Nečudo, že si v škôlke hneď padli do oka. Stali sa z nich spojenci v ich výmysloch.

Cítil sa úžasne. Cítil sa tak, ako nikdy predtým. Sledoval ju, ako rozpráva o svojom synovi a oči jej žiaria ako hviezdičky.
Spomínal na čas na Rokforte. Vtedy, keď si v šiestom ročníku uvedomil, že to nie je iba tá namyslená chrabromilská humusáčka, ale taktiež nádherné a milé dievča. Ale vtedy to nemalo zmysel. Vedel to. A navyše... v tom čase to boli nebezpečné pocity. Priveľmi.
Pri spomienkach na šiesty ročník a svoje činy sa strasie. Nie, už viac nie.
Nebude myslieť na minulosť.
Dôležitá je budúcnosť.
To, čo ho čaká.
A on zatúžil, aby sa v jeho budúcnosti vyskytovala aj tá nádherná žena, ktorá sedela oproti nemu.

Po večeri sa pobrali na prechádzku. Pokračovali v rozhovoroch o tom, čo robili po vojne. Zastali až pred Hermioniným domom.
"Bolo to skvelé, vďaka Malfoy," usmiala sa.
"To ja ďakujem. Za príjemnú spoločnosť," odvetil a nespustil z nej pohľad.
"Takže..."
"Takže sa stretneme zajtra okolo deviatej ráno pred ministerstvom," dokončil za ňu a zasmial sa.
"Fajn," prikývla a začala kráčať k dverám.
"Grangerová, počkaj," vyhŕkol.
"Áno?" otočila sa s očakávaním.
"J-ja len... že..." povzdychol si a prehrabol si vlasy, "bolo to skvelé," zašepkal a usmial sa.
Úsmev mu opätovala a vošla dnu.

Stál pred jej domom ešte asi desať minút.
Bolo to skvelé? To je slabé slovo.
Dopekla...
Asi sa zamiloval...
Apropo... dá sa zamilovať dvakrát do tej istej ženy?
Zrejme sa mu to práve stalo.

Zavrela za sebou dvere.
Cítila sa úžasne. Cítila sa ako nikdy predtým.
Mohlo by to byť tým zvláštnym nádherným pocitom, ktorý pozná pod menom láska?
Alebo je ešte priskoro?
Na lásku nie je nikdy priskoro. Spomenie si na slová muža, ktorého milovala.
Privrie oči. Fred, čo mám urobiť?


 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Black Star Black Star | E-mail | Web | 4. srpna 2010 v 13:27 | Reagovat

Fred: jdi do toho pohlavě, devče. ae nee .. to ne Fred, to moja myšlienka .. ale nadherne .. ako su obaja nervózni .. ako sa dokazu porozpravat o svojich stratených polovičkách .. ako ich postupne deti dali dokopy .. toto je jedna z tvojich najlepšich poviedok, aj ked u teba to hovorim pri čítaní každej tvojej poviedky .. píšeš proste dokonale :))

2 Tez Tez | 4. srpna 2010 v 14:28 | Reagovat

Úžasné...moc pěkné...

3 Artemis Artemis | 4. srpna 2010 v 21:23 | Reagovat

oh tak pekne sladke :-D

4 saya14 saya14 | E-mail | 5. srpna 2010 v 13:40 | Reagovat

nadherneee :-D rychlooo daleeej :-D :-D

5 CajushHP CajushHP | Web | 6. srpna 2010 v 0:13 | Reagovat

Obaja nervózny.síCE KAPčA trochu krátka, ale zato dobrá..Páčilo sa mi, ako boli obaaja norvozny,a ekl to som už hovorila..A Fred jej to dopraje, určitre...:D

6 Valli Valli | 7. srpna 2010 v 19:20 | Reagovat

moc hezké

7 ostruzinka ostruzinka | Web | 10. srpna 2010 v 15:07 | Reagovat

Krásná kapitola. Ta večeře byla super. Nemůžu se dočkat pokráčka. ;-)  :-) Díky za věnování. :-)

8 Lilly Lilly | Web | 14. srpna 2010 v 22:17 | Reagovat

úžasná kapitola, moc se těším, jak to bude pokrčovat a taky moc děkuji za věnování :-)  :-)

9 Chris Chris | Web | 23. srpna 2010 v 15:54 | Reagovat

krása :) teším sa na ďalšiu

10 Benhur Benhur | E-mail | Web | 12. října 2011 v 20:46 | Reagovat

Info jsem vstřebal - Třídní původ? Moji předkové byli neandrtálci:-))

11 Denča Denča | 23. března 2014 v 17:06 | Reagovat

;-)  ;-)  ;-) nejlepší! .D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama