STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

That night

24. listopadu 2010 v 8:15 | Jenny |  *Jednorázovky*
Ach, môj obľúbený žáner... v jednorazovkach sa vyžívam :D

Názov: That night (tá noc)
Pairing: HG/DM


Ronald a Hermiona Weasleyovci,
Pozývame vás na slávnostnú večeru pri príležitosti 10. výročia ukončenia vojny. Oslava sa bude konať 5. mája o 16:00 na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.

Tešíme sa na vás

S úctou
Prof. M. McGonagallová


A môj problém začína...

Je to krásne, že si na nás spomenuli a pozývajú nás.

Avšak, problém je v tom, že tam budú všetci, ktorí v tej vojne bojovali.
Čiže aj on...
On, ktorý je doteraz mojím tajomstvom...

Myslím, že keď máte sedemnásť a vyspali ste sa s rovnako starým slizolinčanom, máte právo to nazývať tajomstvom. Navyše, ak tým Slizolinčanom je práve on. Ten, ktorého najviac nenávidia nielen vaši priatelia, ale ja vy sama. Tento druh tajomstva sa radí k tajomstvám, ktoré sa berú do hrobu...

Moje tajomstvo sa týka jednej noci. Noci, o ktorej nikto nevedel, čo po nej bude nasledovať. Noc ako každá iná. Nevedeli sme, že hneď na druhý deň vypukne vojna. Nevedeli...

Sedela som na Astronomickej veži a hľadela na nočnú oblohu. Keby viem, čo sa stane na druhý deň, tak tu tak nečinne nesedím, ale ja som to netušila.
Zrazu som sa strhla. Vytušila som niečiu prítomnosť. Zacítila som drahú kolínsku, ktorú som ihneď spoznala. Takú mal len on.

"Grangerová."

Bez zbytočného posmievania, vyhrážania a nenávisti.
Len to... proste povedal.
Akoby sa nič nedialo.

Sadol si vedľa mňa, príliš blízko. Jeho ruka, ktorú si položil na zem bola blízko mojej. Príliš blízko. Srdce sa mi rozbúchalo a ja som svoju myseľ upokojovala tým, že vedľa mňa sedí môj nepriateľ. Príliš blízko.

Hlupaňa.

Ako sa mám upokojiť, keď vedľa mňa sedí môj nepriateľ?
Dnes by som sa nad tými myšlienkami zasmiala.
Ale vtedy nie.

Nezasmiala som sa, keď sa jeho ruka dotkla mojej.
Nezasmiala som sa, keď sa na mňa pozrel tak, ako sa na mňa ešte žiaden muž nepozeral. Nezasmiala som sa, keď sa jeho oči presunuli k mojim perám.
Nezasmiala som sa, keď sa ku mne nahol.
Nezasmiala som sa, keď sa jeho pery jemne obtreli o tie moje.
Ja som totiž prestala dýchať.
Prestala som dýchať a čakala, čo sa stane.
Bozkával ma. Bozkával ma ako nikto predtým. Cítila som jeho silu, jeho strach, jeho vášeň, jeho bolesť.
Všetko.
Slzy mi tiekli po tvári a on ich bozkami zotieral.
Bolo mi jedno, že plačem. Neboli to slzy strachu, či bolesti. Ale nádeje. Nádej, že možno raz...
Všetko bude iné...

Keď sa jeho ruky presunuli k zapínaniu môjho habitu, nepohla som sa. Nebránila som mu.
Chcela som to.
Keď zo mňa spadol posledný kúsok oblečenia, nepohla som sa. Nebránila som mu.
Chcela som to.
Keď mi bozkami posial celé telo, nebránila som sa.
Všetky som mu opätovala.
V tú noc som mu dala to najcennejšie, čo som mala.
Svoje telo.
Svoju dušu.
Svoje srdce.
A on mi dal svoje.

Táto noc ma zmenila.
Neviem ako ma zmenila, či v dobrom, či v zlom, ale zmenila. Cítila som to.
Už nič nebolo také ako predtým.
A ani nebude.

Teraz mám na sebe nádherné šaty, držím sa svojho manžela a kráčam po schodoch.
Cítim, že ma niekto sleduje a začínam sa chvieť.

Ron sa odíde pozdraviť s priateľmi a ja ostávam na balkóne sama. Aspoň som si myslela.

"Grangerová."

Bez zbytočného posmievania, vyhrážania a nenávisti.
Len to... proste povedal.
Akoby sa nič nedialo.

Stál pri mne blízko. Príliš blízko...

Jeho hlas spôsobí, že všetky spomienky sa vrátia a udrú ma plnou silou.
Nechcela som to, naozaj.

Nadýchnem sa akoby od tohto nádychu závisel môj život a otočím sa.
Ostanem uväznená v pohľade šedých očí. Na prvý pohľad chladných, ale ja viem, že také nie sú. I keď by som to vedieť nemala.
Skloní sa ku mne a ja zadržím dych. Cítim sa ako hlupaňa.
"Vyzeráš nádherne," začujem jeho šepot, ktorý mi pošteklí pokožku na krku a privriem oči. Pohladí ma po tvári. Jeho obrúčka chladí.
Som hlupaňa.
Odtiahne sa a mne zrazu ostane zima. Slabo sa na mňa usmeje a zahľadí sa mi do očí. Viem, že myslí na to isté, čo ja.

Na tú noc, ktorá ostane navždy našim tajomstvom...

 

21 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mooky Mooky | Web | 24. listopadu 2010 v 11:18 | Reagovat

Krásna :) Veľmi sa mi páči :)

2 soraki soraki | 24. listopadu 2010 v 11:46 | Reagovat

to bylo jedním slovem - nádherné...

3 Chris Chris | Web | 24. listopadu 2010 v 15:19 | Reagovat

nádhera :-) tiež milujem pár Hermiona/Draco

4 Kovienka Kovienka | Web | 24. listopadu 2010 v 15:40 | Reagovat

Krásne :-D

5 SasQa SasQa | 24. listopadu 2010 v 15:45 | Reagovat

úžasné :D

6 Leni Leni | 24. listopadu 2010 v 16:55 | Reagovat

perfektné :)

7 miselka miselka | Web | 24. listopadu 2010 v 17:00 | Reagovat

milujem tvoje jednorázovky :-D

8 Susan Susan | Web | 26. listopadu 2010 v 14:04 | Reagovat

Krása...ještě teď mi běhá mráz po zádech a víš co....chtělo by to pokračování. Nebo teda, pokud by tě něco napadlo což si myslím není problém. Máš užasnou fantazii...díky za ní :-)

9 Mišule Mišule | 6. dubna 2014 v 12:28 | Reagovat

Opet moc hezka povidecka :). Driv jsem cetla jenom kapitolovkkapitolovka Dramione, protoze jednorazovky byly vsechny typu "Potkali se po mnoha letech a tak spolu skocili do postele." A to me dost nudilo... Ale ty tvoje jsou vazne hrozne krasny. Rozhodne bych nedelala k teto povidce pokracko, je sice (jak uz jsem psala) krasna, ale podle me by mela zustat jednorazova :-)

10 Mišule Mišule | 6. dubna 2014 v 12:30 | Reagovat

*kapitolovky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama