STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Hriechy

23. dubna 2011 v 15:07 | Jenny |  *Jednorázovky*



Piatok večer. A opäť sedí s priateľmi v bare a snaží sa zabudnúť na problémy, ktoré ho trápia. A že ich je veľa.
Každý z nás má predsa nejaké problémy. Nejaké výčitky svedomia.
Zachycoval len útržky rozhovor medzi mužmi, ktorí tam s ním sedeli.
Na niečom sa zasmiali a Nott potom začal spomínať na Rokfort.
Draco nechcel spomínať na Rokfort. Dosť, že sa mu o ňom pravidelne snívalo. A pravidelne ho to prenasledovalo. Mal skoro tridsaťpäť, ale neprestávalo to. Znova a znova. Skoro každú noc.
Zabini začal rozprávať o rokfortských dievčatách.
Už len toto mu chýbalo.
"Musím uznať, že napríklad taká Grangerka má fakt niečo do seba. Minulý týždeň som ju videl v Šikmej uličke," povedal Zabini, "a mal som čo robiť, aby som na ňu nezízal s otvorenými ústami. Páni, tá sa veľmi zmenila..."
"A čo Bonesová? Tá stála za to. Musím sa priznať, že v šiestom ročníku som s ňou chvíľu... chodil," uškrnul sa Pucey.
"Hriech mladosti?" zaškeril sa Nott.
"Chlapci, ale čo tá krásna ryšavka z chrabromilu?"
Draco strnul. Nie, len to nie.
"Weasleyová? Tá je tiež kosť. Pracuje na ministerstve, vedeli ste o tom?"
Ginny Weasleyová.
Meno, ktoré ho straší skoro každú noc. Meno, ktoré sa toľkokrát snažil vymazať z pamäte, ale nepodarilo sa mu to.
Meno, s ktorým ho spája viac než len tá jedna noc.
Jedna jediná noc.
Pamätá si na to presne. Na jej pery, na jej oči, na jemnosť jej vlasov. Na jej hebkú pokožku. Pamätá si, akoby to bolo včera...
"A čo ty, Draco... máš nejaké hriechy mladosti?"
V tej chvíli mu stislo srdce, ale napriek tomu chladne odvetil, "nie."
Klamstvo.
Klamal a vedel o tom.
Nemieni prezradiť svoje najväčšie tajomstvo.
Najväčšie tajomstvo a najväčší hriech.
Celú noc na to myslel. Ležal vedľa svojej manželky a myslel na inú ženu. Je normálny?
Možno to bolo preto, že tú druhú ženu miloval. Miloval ju viac než svoj život, viac než čokoľvek na svete.
Ale nebolo to správne. Nebolo a on to predsa dobre vedel.
Preto ju nechal. Preto ju opustil. Preto jej zlomil srdce.
Na druhý deň sa potuloval v okolí jej domu. Kráčal ulicou a cítil sa sám. Srdce mu prudko búchalo pri pomyslení, čo uvidí. A či uvidí aj Ginny. A či uvidí aj... aj svoju dcéru.
Hriechy mladosti.
Aký príznačný názov.
Podišiel o krok bližšie k domu. Zahol do uličky a vtedy ju uvidel.
Sedela vzadu, na terase. Na hojdacej lavičke. Vietor jej rozfukoval vlasy, tak si ich každú chvíľu upravovala. V ruke mala nejakú knihu, ale hľadela do diaľky. Presne vedel, akej farby sú jej oči. Sú presne ako tie jeho.
Potom jej oči zamierili po okolí. Draco stuhol. Nemal čas sa skryť.
Uvidela ho.
Jej ústa sa sformovali do O. Pomaly vstala a kráčala smerom k nemu. Sledoval ju. Zastala pár krokov od neho.
Och, ako sa zmenila.
Ako vyrástla.
Už to nebolo to dieťa, ktoré opustil.
Pred ním stálo mladé dievča. Dievča s toľkou nenávisťou v šedých očiach...
"Choď preč."
To jediné mu povedala. Ignoroval to.
"Ahoj, Angel."
"Choď preč."
Pokrútil hlavou.
"Čo tu chceš?"
Pokrčil plecami, "chcel som ťa vidieť."
Pohŕdavo si odfrkla.
"Nemusíš sa hrať na skvelého otecka. V tejto role si zlyhal. Môžeš odísť, prosím?"
"Neprišiel som sa na nič hrať, Angel. Len som ťa chcel vidieť a..."
"Vidieť ma? Po toľkých rokoch? Skvelé, tak ma vidíš. Môžeš ísť."
Povzdychol si, "pozri, Angel, viem, že som urobil veľa chýb, ktoré sa nedajú odčiniť, ale to, čo sa stalo medzi mnou a tvojou mamou sa ťa nijako nedotýka."
Zasmiala sa. Chladne.
"Nedotýka sa ma to? Ste moji rodičia, pre Merlina! Samozrejme, že sa ma to dotýka!"
"J-ja len..."
"Vieš čo, nechaj to tak. Načo sa snažíš? Mama mi presne povedala, ako nás berieš. Ako hriechy svojej mladosti. Hriechy, ku ktorým sa nikdy nepriznáš. Tak načo táto šaráda? Nenávidím ťa a ty to vieš."
"Ako vidím, mama ti o mne nahovorila veľa vecí."
"Akoby tvoje skutky nehovorili samy za seba."
Jeho dcéra. Jeho dieťa. Jeho krv.
Stála tu, pred ním a nenávistne na neho zazerala. Mala pravdu. Uznal, že mala pravdu. Bol strašný otec. Ako dlho ju nevidel? Desať rokov?
Príliš dlho na to, aby žiadal odpustenie. A pochyboval, že by sa mu nejakého dostalo.
Nadýchla sa, keď zrazu začuli ženský hlas, "Angel? Kde si?"
Vzápätí sa na terase objavila krásna červenovlasá žena. Keď však uvidela svoju dcéru s mužom, na ktorého tak veľmi chcela zabudnúť, na tvári sa jej objavila bolesť.
Bolesť, ktorá Dracovi spôsobila bolesť tiež. Bolo to strašné, stáť tu a dívať sa na dve ženy, ktoré miloval tak veľmi, že to nevedel popísať, a pritom vedieť, že ony ho nenávidia.
Irónia, však?
Ginny podišla bližšie k dvojici. Zahľadela sa na Dracovu zničenú tvár a na zamračenú tvár svojej dcéry.
"Angel, choď dnu," prikázala jej potichu.
Angel venovala matke pohľad a potom bez slovka zamierila k domu.
Draco za ňou hľadel, "Angel!"
Dievča sa obrátilo k nemu a čakalo, čo povie.
Nadýchol sa, "mám ťa veľmi rád a som na teba pyšný."
Videl to prekvapenie v jej očiach. Kývla hlavou a zmizla v dome.
"Čo tu robíš? Prečo si prišiel? Nestačilo ti, ako si nám ublížil doteraz?"
Otázky. Príliš veľa otázok. Otázok, na ktoré nevedel odpovedať.
Hľadel jej do očí a snažil sa prísť na to, či ho naozaj tak veľmi nenávidí, alebo to len predstiera.
"Myslíš, že mi raz odpustí?" dostal zo seba.
Ginny sa zatvárila šokovane, "prečo to chceš vedieť? Nezdalo sa mi, že by ti na nej záležalo."
Pokrútil hlavou, "to nie je pravda. Vždy mi na vás záležalo."
Smutne sa zasmiala, "potom svoj záujem dávaš najavo zvláštnym spôsobom."
"Musel som to urobiť, Gin. Musel som vás nechať, nechápeš to?"
Pozrela mu do očí, "popravde nechápem. A nechápem, prečo si teraz tu. Nemáme už nič spoločné."
Tentokrát sa zasmial on, "tak to hovor niekomu inému, Gin. Máme spolu dieťa. A ešte niečo sa ťa spýtam... pozri sa na mňa," prikázal, keď postrehol, že jej pohľad zamieril k zemi.
Zdvihla hlavu a vzdorne mu pozeral do očí.
"Povedz mi, Ginny. Naozaj ma nenávidíš? Myslím, že to nie je pravda."
Neodpovedala. Natiahol ruku a pohladil ju po tvári. Jemne, jemnúčko, ale postrehol, ako sa zachvela.
"Aj tebe sa o tom stále sníva, však Ginny? Však sa ti o mne sníva? Však na mňa nemôžeš zabudnúť, nech sa akokoľvek snažíš?"
Nič nevravela, ale on videl tie slzy, ktoré jej zmáčali oči. Sklonil sa a pobozkal ju na chvejúce sa pery.
Nepohla sa. Neodstrčila ho, nedala mu facku.
Len mu dovolila bozkávať ju.
A on cítil, že opäť žije.
Po chvíli sa odtiahla, "nesmieme," zašepkala.
Porazenecky sa nadýchol, "viem."
Pozerali na seba, ani jeden sa nechcel rozlúčiť s tým druhým.
Draco nechcel odísť. Nechcel už nikdy od nich odísť, ale vedel, že to nie je možné.
On bol ženatý s Astoriou a mali syna.
Ona sa vydala za chlapca-ktorý-prežil a tiež mali deti.
Už viac k sebe nepatria.
"Mami?"
Chlapčenský hlas, ktorý začuli, patril Jamesovi Potterovi, najmladšiemu potomkovi.
Ginny sa strhla a otočila smerom k domu. Zahryzla si do pery a obrátila sa späť k Dracovi, ktorý z nej nespustil pohľad.
"Musím ísť."
Prikývol.
Nesmelo sa usmiala a pobrala sa k domu.
"Milujem ťa."
Nezakričal to, ale povedal to dosť nahlas, aby to začula. Zastala a otočila sa k nemu s úsmevom.
"Aj ja teba," zašepkala a utrela si zablúdenú slzu.
Usmial sa, po prvýkrát po rokoch sa skutočne usmial.
"A nie je pravda, že ťa Angel nenávidí. Miluje ťa. Má v skrinke tvoju fotku."
Dracov úsmev sa rozšíril a sledoval, ako Ginny zmizla vnútri domu.
Otočil sa a kráčal dolu ulicou. Už nebol sám.
Tentokrát ho pri srdci hrial plamienok lásky.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Cyrus Cyrus | 23. dubna 2011 v 15:20 | Reagovat

wow, az mam v ociach slzy... krasne :)

2 Artemis Artemis | 23. dubna 2011 v 16:13 | Reagovat

krasne! :-)

3 Kovienka Kovienka | Web | 23. dubna 2011 v 20:04 | Reagovat

Krásne.. tak krásne :)

4 Flow Flow | 23. dubna 2011 v 21:53 | Reagovat

no páni, zanechalo to ve mě skutečně hluboký dojem :-)

5 aurora aurora | 24. dubna 2011 v 13:37 | Reagovat

nádherné :-)

6 Fanynka12 Fanynka12 | 24. dubna 2011 v 16:12 | Reagovat

Krásné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama