STAV:

Od júna 2017 dvojnásobná mamička :-) k princovi Lukáškovi pribudla princezná Natálka :-)
Plné ruky práce :-)

Sľub

19. října 2012 v 14:43 | Jenny |  *Jednorázovky*
Tak, dnes som mala trošku času, tak som niečo napísala :)




Zamyslene si škrabal brkom bradu. Mračil sa na ten hlúpy pergamen v nádeji, že ho niečo napadne. Svadobný sľub.
Ale... ako to popísať? Ako popísať, čo k nej cíti? Čo cíti vždy, keď ju uvidí, keď sa na neho usmeje?

Nikdy nebol dobrý v slovách.

Povzdychol si.
Čo tam len napíše? Teraz mu naozaj nič nenapadalo. Zahľadel sa na jej fotku. Spomenul si na jej úsmev, na jej smiech, na tón jej hlasu. Na jej dotyk.
Privrel oči.

Bola to naozaj náhoda, že sa vtedy stretli. Nemal v úmysle chodiť tam. Ale Draco na tom trval. Vraj sa dobre zabavia.
Hneď ako tam vošiel, to oľutoval. Boli tu všetci, ktorých neznášal.
Zrazu uvidel neznámu krásku v tmavočervených šatách, ktorá stála pri stole s občerstvením a zrejme sa rozhodovala, čo si naberie na tanier, ktorý držala v ruke. Ani nevedel ako a zrazu kráčal k nej. Akoby ho tiahla nejaká sila. Keď bol na dva kroky od tej ženy, s úžasom ju spoznal.
Hermiona Grangerová.

Moment, Hermiona Grangerová?

Kedy sa tak zmenila?
Prudko zastal.
Zrejme vycítila, že sa niečo deje a obrátila sa k nemu so spýtavým pohľadom v očiach.
"Zabini, deje sa niečo? Si v poriadku, nejaký si bledý."
Pokrútil hlavou, nedostajúc zo seba ani slovo. Musí vyzerať ako totálny idiot.
"Bavíš sa?" vysúkal nakoniec.
Zasmiala sa a on sa do nej v tej chvíli zamiloval, i keď si to ešte vtedy neuvedomil.
"Vcelku áno. I keď zrovna takéto udalosti veľmi neobľubujem."
"Ja tiež nie," odvetil pomaly, nespúšťajúc z nej pohľad, "čo by si povedala na malú prechádzku?" spýtal sa, ukazujúc von, na terasu.
Chvíľu na neho hľadela a napokon prikývla.
A vtedy to začalo...

Spomenul si na každú jednu chvíľu, ktorú spolu strávili. Na spoločné večery pri sviečkach a rozhovory pri kozube. Na prechádzky v parku, na kradmé bozky, na horúce gaštany cez zimu. Na jej upokojujúce objatie, keď nemal dobrý deň v práci. Na jej slzy, keď jej zomrela mama.
A zrazu ho napadli tie slová, na ktoré tak čakal. Sklonil sa k pergamenu a napísal jednoduchú vetu, ktorá úplne vystihovala všetko, čo by chcel povedať a čo cítil.

Ďakujem, že si...
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Koki Koki | 19. října 2012 v 18:16 | Reagovat

Nádhera. Hrozně mi chyběly nějaké nové povídky od tebe. :-)

2 andy andy | 20. října 2012 v 8:51 | Reagovat

Dockala som sa! Strasne som sa tesila na tvoje poviedky  kazdy den som pozerala ci nieco nepribudlo. Pekna poviedka, ale uz by to chcelo nieco bez Hermiony :-) Dufam ze coskoro pridas dalsiu uzasnu poviedku :-D

3 mea mea | 20. října 2012 v 13:23 | Reagovat

pekné :-D

4 Marťa Marťa | E-mail | 20. října 2012 v 21:50 | Reagovat

Ahoj, napsala jsem povídku na téma Fred+Hermiona, myslím si, že se mi docela povedla. Ráda bych ti ji poslala na přečtení, a kdyby se ti líbila mohla bys ji zveřejnit. Děkuju :-).

5 Kristen Kristen | Web | 21. října 2012 v 20:34 | Reagovat

Krásne

6 pimpinela pimpinela | Web | 21. října 2012 v 22:03 | Reagovat

Krása, mám rada tvoj štýl písania. :)) ďakujem za poviedku :)

7 aurora-nada-poviedky aurora-nada-poviedky | Web | 24. října 2012 v 14:49 | Reagovat

Jéj :) so nice :)

8 Nessa Nessa | E-mail | Web | 6. listopadu 2012 v 20:23 | Reagovat

Jú! :D To bolo pekné ^^

9 Sima Sima | 28. listopadu 2012 v 12:45 | Reagovat

Nádherane to je.:)

Inak ľudia, prepáćte za malý spam ale rozbieham vlastný blog s poviedkami a tak trochu by som potrebovala poradit ci mi to ide alebo nie.:)
http://www.simus.estranky.sk/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama